en nedávno sme riešili potenciálny kolaps zdravotníctva, keď nemali poisťovne a tým pádom ani nemocnice a ambulancie dostatokfinancií na liečbu pacientov. Dospelo to až do situácie, keď zdravotníci museli doslova prísť žobrať…

…o peniaze do parlamentu. To všetko bolo dôsledkom zle nastaveného rozpočtu v predchádzajúcom roku. Aktuálne sa rieši rozpočet pre rok 2020 a zdá sa, že ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská sa nepoučila a budúci rok nám opäť hrozí podobná situácia.

Rozpočet je opäť veľmi krehký
V budúcom roku by malo zdravotníctvo dostať 5,42 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 182 mi. € oproti tohtoročnej realite (tzv. očakávanej skutočnosti). Napriek tomu už predbežný pohľad na návrh rozpočtu dáva tušiť, že vytvorí pravdepodobne ešte väčšiu sekeru ako ten tohtoročný, ktorý sa musel už dvakrát dofinancovávať.

Zdroje na zdravotníctvo tak narastú len o 3,45%, čiže pomalšie než plánovaný HDP. To je problém, pretože zdroje v zdravotníctve by mali rásť rýchlejšie. Investície idú dolu o 28,5 mil. eur oproti tomuto roku. Na 67,5 mil. eur. by pritom SR potrebovalo minimálne 100 mil. eur ročne investovať, aby investovalo rovnako ako susedia. Štát plánuje dať o 33 mil. menej za svojich poistencov, hoci ich bude pravdepodobne viac. Čaká sa spomalenie rastu a prepúšťanie.

Výdavky na zdravotníctvo výrazne rastú každým rokom
Dôvodom medziročných nárastov výdavkov je najmä automatický nárast platov lekárov a tiež rast cien energií. Samozrejme netreba zabúdať na všetky populistické sociálne balíčky určené na prekrytie vládnych káuz. Keď zohľadníme len tie faktory, o ktorých vieme už dnes, rozpočet na rok 2020 by mal byť vyšší najmenej o 400 miliónov eur, ako tohtoročný. A to stále pokrýva len legislatívne zmeny, teda konzervuje súčasný žalostný stav. Žiadne zlepšenie.

Ministerstvo nedokáže šetriť
Podľa Revízie výdavkov na zdravotníctvo II by sa dalo v nasledujúcich 10 rokov ušetriť viac ako pol miliardy eur. Na zbytočne predpisovaných liekoch, zle organizovanej ambulantnej starostlivosti či väčšej efektivite. Len v budúcom roku by sa takto dalo ušetriť 148 miliónov eur. Žiaľ, ak sa pozrieme na výsledky šetrenia v predchádzajúcich rokoch je zrejmé, že ide o zbožné želanie. Ministerstvo zdravotníctva nedokáže hospodáriť efektívne a veľmi ľahko ustupuje tlaku lobistov.

Ministerstvo si tiež nevie zorganizovať svoje nemocnice. Keby ich riadil ako sieť a porovnával náklady, vedel by ušetriť dnes zbytočne vyplytvané zdroje, ktoré môžu ísť na liečbu ďalších pacientov.

Problém je, že ministerstvo už opakovane dokázalo, že šetriť nevie. Napriek tomu rozpočet automatiky s úsporami ráta. Ak náklady narastú viac ako očakávame a úspory sa nepodarí naplniť podľa očakávaní, mnohí chorí ľudia, najviac odkázaní na pomoc štátu, zostanú bez pomoci.

Ministerka je ale spokojná

Napriek tomu sa ministerka Kalavská nechala počuť, že je s rozpočtom spokojná. A druhým dychom rovno pripustila, že aj v roku 2020 bude možno potrebné ďalšie dofinancovanie zdravotníctva. Ministerka zdravotníctva teda hovorí, že je spokojná s rozpočtom, ktorý pravdepodobne opäť dostane zdravotníctvo na pokraj kolapsu. Až si človek občas myslí, že je to celé vtip. Veľmi zlý vtip.

Ako na to?

Je zrejmé, že súčasná vláda už viac ako kúriť a svietiť v zdravotníctve nezvládne. Pacienti na Slovensku však potrebujú viac. Je nutné nastaviť financovanie zdravotníctva tak, aby sme nebojovali každý rok len o jeho holé prežitie, ale smerovali k reálnemu zlepšeniu kvality a dostupnosti. To bez jasnej vízie rozpočtu a reforiem aspoň na najbližších 3 až 5 rokov nepôjde. V prvom rade sa musíme zamerať na efektivitu a stabilizáciu celého systému. Nestačí len zvyšovať rozpočet na zdravotníctvo, treba hlavne tvrdo vyhodnocovať, čo za investované peniaze dostávame. Napríklad cez toľko omieľanú reformu nemocničnej siete, stratifikáciu, ktorú súčasná ministerka odkladala do predvolebného času, kedy sa neschváli. Alebo sa zamerať na ziskovosť jednotlivých segmentov v zdravotníctve, či na spotrebu zdravotného materiálu alebo liekov.

Ani to však stačiť nemusí. Je najvyšší čas otvoriť diskusiu o možnostiach pripoistenia. Teda stanoviť a hlavne garantovať základný rozsah toho, čo musí každý občan v stanovenom čase dostať za svoje odvody, bez ohľadu na jeho príjem a známosti. Treba dovoliť ľudom v prípade záujmu zaplatiť si oficiálne za služby a starostlivosť nad rámec štandardu. Inak povedané, miesto obálok pripoistenie s jasnými vymožiteľnými pravidlami platnými pre všetkých rovnako. Pretože tie obálky si dnes môžu dovoliť len tí majetnejší a na ľudí, ktorí na to nemajú, potom prichádza rada akosi neskoro. Mnohokrát až príliš neskoro. Dnešný systém je krutý a nespravodlivý.

Slovenské zdravotníctvo potrebuje zásadnú reformu. Nie kozmetické zmeny robené spôsobom, aby sa niekto nenahneval. My v SaS máme na to nielen jasný názor, ale hlavne prepracovaný program, vďaka ktorému sa budeme vedieť z tohto marazmu konečne dostať.

Aj keď je tento blog o najväčších omyloch zdravotníckeho programu PS/Spolu, hneď na úvod vravíme, že ich program obsahuje aj množstvo dobrých a rozumných myšlienok. Najmä tých našich.

Jeho značná časť sa prelína s naším zdravotníckym programom a ak sa tieto opatrenia novej vláde podaria presadiť, naše zdravotníctvo bude určite vyzerať lepšie ako po 12 rokoch chátrania pri smeráckej vláde.

Po podrobnom prejdení si ich programu je však viditeľných niekoľko kľúčových rozdielov medzi tým, ako sa pozeráme na zdravotníctvo my v SaS a ako progresívci. Celkovo je ich program výrazne menej odvážny (rozumej menej reálnych riešení) a výrazne ľavicovejší (rozumej drahší). Zhrnuli sme najväčšie omyly programu PS/Spolu do troch bodov, samozrejme aj s vysvetlením, prečo sa mýlia.

1. SOCIALIZMUS S PROGRESÍVNOU TVÁROU
Z viacerých miest programu doslova do očí bijú klasické socialistické riešenia problémov v štýle štát je najlepší vlastník a mal by sa o všetko postarať. Nepripúšťajú zmenu nemocníc na akciové spoločnosti, čo je v podstate jediný spôsob ako zastaviť ich zadlžovanie (my zároveň navrhujeme aj dlhovú brzdu nemocníc, aby sa nemohla nechcene dostať do rúk súkromníkovi). Chcú zaviesť nové dane, napr. na nezdravé jedlá a dávať peniaze na také osvetové kampane, ktorých prínos bude nedefinovateľný.

Najlepšie je to viditeľné v častiach o financovaní zdravotníctva. Sestrám sľubujú vyššie platy, pacientom zrušenie všetkých poplatkov a nemocniciam investície do ich budov a vybavenia. To všetko v čase, keď sa výdavky na zdravotníctvo medziročne zvyšujú o stovky miliónov, napr. aj pre zadlžovanie nemocníc (ktoré riešia rovnakými prázdnymi rečami ako všetci doteraz), alebo pre také demotivačné existujúce opatrenia, ako je mzdový automat lekárov (bez ohľadu na kvalitu a rozsah vykonanej práce). O jeho zrušení však už nehovoria, aby náhodou nenaštvali lekárov.

Znie to samozrejme úžasne, ale ak hľadáte zmienku o tom, kde na to vziať, tej sa nedočkáte. Ak nechcú zvýšiť podiel priamych platieb do zdravotníctva od pacientov, sú pripravení zvýšiť rozpočet zdravotníctva o niekoľko miliárd?  A ak áno tak na úkor čoho? Vezmeme školstvu, životnému prostrediu, doprave, alebo sociálnej sfére? Alebo zvýšime ľuďom odvody? Toto treba povedať na rovinu, lebo populistické riešenia v štýle, dať všetko všetkým, aby sa nikto necítil dotknutý, sme tu už mali posledných 12 rokov a zjavne to nefunguje.

Navyše dopúšťajú sa smrteľného hriechu riešiť sociálnu a daňovú politiku cez zdravotné odvody, pretože chcú zdravotné odvody daňovníkov (a daňovníčok :)) znížiť cez odvodovú odpočítateľnú položku. Toto považujeme za nepochopenie funkcie zdravotných odvodov, ktoré slúžia na finacovanie verejného zdravotníctva. Kto to potom nahradí verejnému zdravotníctvu? Veď počet chorých takto neovplyvnia.

2. VEĽA VŠEOBECNÝCH FRÁZ BEZ POPISU AKO TO SPRAVIŤ

Celým programom sa nesú dobre znejúce frázy ako niečo zavedieme, vytvoríme alebo nariadime, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani akčný plán Komunistickej strany Slovenska. Svetový mier a večné šťastie pre všetkých, no kto by to nechcel. Chcú zmeniť platobné systémy smerom k odmeňovaniu za kvalitu a výkon. Skvelé, tlieskam. Nikde sa však už nedočítate ako to reálne spravia, ktorý konkrétny platobný systém preferujú a čo spravíme s tým súčasným založeným na DRG, ktoré sme zavádzali viac ako 10 rokov a minuli na neho desiatky miliónov eur (Mimochodom DRG je dobrý mechanizmus, treba donútiť najmä štátne nemocnice, aby nakŕmili reálnymi dátami tzv. Kalkulačnú príručku a obrok môžeme mať oveľa reálnejšie ceny výkonov).

Iný príklad. Sľubujú, že každý bude mať nárok na doliečovacie alebo rehabilitačné služby. Problém však nie je v tom, že ľudia potrebujú mať na papieri, že na niečo majú nárok, ale to, že nám zúfalo chýbajú kapacity v rámci patričnej starostlivosti (napríklad u FBLR lekára čakáte minimálne niekoľko týždňov už dnes). Tie zázračne nevzniknú len preto, že to bude v zákone, ale len tým, že čo najviac otvoríme trh – áno aj pre súkromných poskytovateľov a nastavíme ho tak, aby vznikla konkurencia v tejto oblasti. Teda budeme dobre platiť a je jedno či štátnemu alebo súkromnému. Lebo potom to budú chcieť a môcť robiť všetci.

Skoro až zábavná pikoška na záver. Nefunguje nám Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Premenujme ho na orwellovsky znejúci Inštitút pre kvalitu a inovácie, oklieštime jeho právomoci a úradníci sa už postarajú o to, aby slovenské zdravotníctvo bolo kvalitné a inovatívne.

3. BOJ PROTI FANTÓMOVÉMU PROBLÉMU VYVLASTNÍ ŠTÁT
Kľúčovým bodom ich programu v zdravotníctve (a predpokladám, že aj kampane) je vyvlastnenie zdravotníckych zariadení alebo poisťovne patriacej tomu istému vlastníkovi cez zákaz krížového vlastníctva. Pre širšiu verejnosť to znie dobre, veď sa jedná najmä o Pentu. V skutočnosti to však žiadne problémy zdravotníctva nevyrieši a naopak to môže situáciu ešte výrazne zhoršiť. Prečo?

a) Riskujú dlhoročné súdne spory, ktoré nakoniec môžu vyjsť štát stovky miliónov EUR práve v prospech Penty. Tá sa už niekoľkokrát nechala počuť, že nemocnice nie sú pre nich zrovna ziskovou oblasťou, hľadala už aj zahraničných investorov, ale zatiaľ nepochodila. Práve Pente by teda tento plán mohol dokonca vyhovovať. Takto môžu mať po probléme a v prípadnej arbitráži (lebo v 21. storočí vyvlastniť súkromný majetok nie je asi v súlade s ničím) majú zárobok aj s úrokmi viac menej zaručený. Jedine, že by chceli od Penty nemocnice, alebo poisťovňu odkúpiť. Predpokladám, že cena nebude vôbec malá. A politici nemajú žiadne vlastné peniaze, len dane a odvody ľudí.

b) Znamená to, že PS/Spolu chce sprivatizovať štátne nemocnice alebo VšZP? Lebo najväčší krížový vlastník v slovenskom zdravotníctve je štát, ktorý má v podstate monopol a výsledky zažívame na vlastnej koži každý deň. Nehovoriac o tom, že svoje postavenie vlastníka a regulátora zneužíva štát neustále. V skutočnosti ponechajú všetko, čo zdravotníctvo sťahuje dolu – zadlžené nemocnice a stratovú poisťovňu štátu a navyše riskujú peniaze daňových poplatníkov, ktoré skončia v Pente bez toho, aby im Penta musela vrátiť niečo naspäť.

c) Dnes je situácia taká, že Penta je pevne etablovaná v slovenskom zdravotníctve. Štát nezasiahol, keď vznikala jej sieť nemocníc, ambulancií či lekární (Mimochodom, kde bol vtedy pán nový politik Beblavý?). Medzičasom tu preinvestujú skoro 500 miliónov eur a veľa občanov dnes využíva ich služby. Či sa nám to páči, alebo nie, zo stratových nemocníc spravili ziskové, dokážu objednať pacienta na termín, sú lídrom v inováciách, nárastom konkurencie zvyšujú ponuku pre pacienta, ale aj výšku platov v zdravotníctve.

Toto všetko mohol urobiť z rovnakých odvodov štát, pôsobí predsa v rovnakých podmienkach a navyše, sám je tvorca legislatívnych pravidiel, podľa ktorých musia hrať všetci hráči. Napriek tomu nebol toho menežersky schopný. Je preto otázkou, či by nejakými krokmi, ktoré by obmedzili krížové vlastníctvo, došlo k výraznému zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ autori majú tento názor a vedia ho podložiť faktami – sem s nimi. Veď zmluvné vzťahy medzi penťáckou poisťovňou a nemocnicami sú verejné a teda zvýhodňovať svoje zariadenia (skryte) nevedia tak či tak.

Ak je problém v prípadnej preferencii vlastných zariadení, dosť pomôže konkurencia a stratifikácia (tá im ale z programu tiež akosi vypadla).  Ak je problém zisk, je oveľa rozumnejšie ho limitovať splnením vopred daných kritérií a nastaviť pravidlá tak, aby platili pre všetkých rovnako. Aby sa liečiť a vyliečiť finančne oplácalo rovnako krajským, cirkevným, súkromným ale aj štátnym poskytovateľom a poisťovniam a aby neexistovali výkony, ktoré sa neoplatia robiť. Plus nastaviť povinnosti pre poisťovne v podobe konkrétneho jasného nároku pacienta aj s časovou dostupnosťou. Ak to nesplnia, nemôžu mať žiadny zisk. A ak to nesplnia dlhodobo, nemajú mať ani licenciu.

CHCE TO ODVAHU

Zopakujeme, čo sme napísali na začiatku. Zdravotnícky program PS/Spolu nie je zlý. Jeho hlavným problémom je, že v snahe nikoho nenaštvať kĺže po povrchu a vyhýba sa opatreniam, ktoré by boli nepopulárne. Je to aj pochopiteľné, vychádza pred voľbami a najmä kvôli voľbám.  My sme však dnes v stave, že slovenské zdravotníctvo potrebuje razantnú zmenu a nie ďalšie socialistické riešenia s progresívnou tvárou.

Ak sa budeme naďalej utešovať, že nám stačia kozmetické zmeny, nikam sa nepohneme. Zdravotnícky program SaS je preto omnoho odvážnejší a konkrétnejší, aj za cenu toho, že niektoré zmeny nebudú populárne. Na konci dňa však ide o veľa – hráme o tisícky zachránených životov a ľudských osudov. To je cena, za ktorú sa oplatí bojovať, vysvetľovať a trocha riskovať.

Janka Cigániková

Martin Barto

Žiadne prekvapenie. Ďalší tender na prevádzkovanie záchraniek sa skončil podľa očakávania. Škandálom.

Rovnako ako pred desiatimi rokmi. A rovnako ako pred šiestimi rokmi. Aj vtedy súťažiaci
spochybňovali súťaž, ktorá bola netransparentná. Jej víťazmi sa stali „naši ľudia“.
Najúspešnejší bol Falck. Nie, nie tá dánska, medzinárodne rešpektovaná firma. Ale jej
slovenská pobočka, ktorej polovicu vlastnil z úzadia zrejme Juraj Široký, oligarcha financujúci
Smer.

Tento rok sa rozhodol Falck vycúvať z tohto slovenského biznisu. Zrejme cena za to, aby
mohol zostať na trhu, bola príliš vysoká na dánske žalúdky. Oligarchovia potrebovali nového
koňa, cez ktorého prelejú každý rok desiatky miliónov eur.

OSEDLANÉ?
Stanice záchraniek, ktoré prevádzkoval Falck, vyhrala firma LSE. Je to nový biely kôň
smeráckej oligarchie? Nedá sa to vylúčiť. Príbehy, ktoré o LSE počúvam od radových
záchranárov naznačujú, že to nie je veru elitná záchranka. Ľudia tam robia na živnosť, neraz
ťahajú vkuse aj dva dni, niekedy vyše 300 hodín mesačne. Objavujú sa pochybnosti, či v ich
posádkach sedia kvalifikovaní ľudia a nie len niekto narýchlo oblečený do záchranárskej
uniformy. Rozhodne je toho dosť na to, aby ste sa pýtali, či chcete, aby práve táto firma
prišla zachraňovať vás alebo vašich blízkych, keď to budete potrebovať.

AKO SA TO ROBIŤ NEMÁ

Súťažná komisia takýmito pochybnosťami netrpela a firme LSE prisúdila najviac
záchranárskych staníc. Pretože – a to je ten hlavný problém – celá súťaž bola súťažou krásy,
nie súťažou kvality a efektivity. Nerozhodovalo, aké mal súťažiaci v minulosti dojazdové časy,
či mal dostatok správneho personálu, či naňho boli podané opodstatnené sťažnosti. Alebo či
projekt stratégie a rozvoja, s ktorým uspel pri minulej súťaži, aj naozaj uskutočnil. Nie.

Členovia komisie subjektívne ohodnotili, ako sa im páči ten-ktorý projekt, body zrátali
a vyhlásili víťaza. Ako hlasovali jednotliví členovia komisie je vraj tajné. Chápete. Päť ľudí
v jednej miestnosti rozhodne o trištvte miliarde eur (!), ktoré dostanú záchranky za
najbližších 6 rokov, a my nevieme ani len to, ako kto hlasoval.

ABY SA MOHLI VYHOVÁRAŤ

Keďže Smer organizoval už tretie výberové konanie na záchranky, z dvoch predchádzajúcich
škandálov sa trochu poučil. Kým predtým tender organizovalo ministerstvo zdravotníctva,
tento rok ho zverili do rúk „nezávislého“ Úradu pre dohľad. Všetkým bolo jasné, že škandál
to bude tak či tak, ale takto z toho bude „škandál niekoho iného“.

Ministerstvo to odôvodnilo takto: „Táto zmena je preventívnym opatrením a snahou predísť
možným špekuláciám ohľadom možného konfliktu záujmu.“

Úplne logicky preto teraz, necelé štyri mesiace od schválenia takto odôvodneného zákona,
ministerstvo zdravotníctva zvažuje trestné oznámenie a má závažné pochybnosti
o nezaujatosti členov výberovej komisie. Ktorí sú zamestnancami ministerstva zdravotníctva!
Novinári každý deň odhaľujú ďalšie konflikty záujmov, ktorým sa vraj pôvodne chcelo
predísť.

Čo to má znamenať? Buď si tu niekto tým trestným oznámením buduje alibi. Alebo sa dve
rôzne biznis krídla v Smere nedohodli, kto vykešuje víťaza súťaže. Bolo by to na kino
s popkornom, keby nešlo o naše zdravie a životy a o naše peniaze.

TAKTO SA TO ROBIŤ MÁ
Naše riešenie: zrušíme subjektívne „súťaže krásy“. Kritériá musia byť jednoznačné
a transparentné. Musia sa orientovať na kvalitu a efektivitu. Ak bude súťažiť firma s históriu,
budeme zohľadňovať dosiahnuté výsledky. Ak bude súťažiaci bez histórie, dostane len
podmienečné povolenie, napr. na dva roky, aby preukázal plnenie indikátorov kvality. Cieľom
je, aby záchranná zdravotná služba bola kvalitná služba pre občanov a nie finančný tunel pre
oligarchov.

Všetci to podvedome tušia. Slovenské zdravotníctvo je deravé a peniaze z neho odtekajú bez toho, aby pacienti za svoje odvody dostali tak kvalitnú starostlivosť, ako by mohli. Dôvodov je množstvo, …

ale jedným z nich je určite netransparentnosť zdravotníctva.  Každé nahliadnutie za oponu zdravotníckych obchodov je preto vítané a odhaľuje, kto skutočne profituje na pacientoch.

10 firiem má 2/3 zdravotníckych tendrov za 1,3 miliardy

Nedávna analýza verejných zákaziek na webe UVOstat.sk je toho skvelým príkladom. Jej záverom bolo, že až 60% z hodnoty zákaziek na zdravotnícky tovar a služby si rozdelilo 10 (1,5 %) spomedzi 638 firiem. Áno, vidíte dobre, 10 firiem vyhralo takmer dve tretiny z tendrov v zdravotníctve. Prišli si tak od roku 2014 1,3 miliardy EUR, alebo inak – tisíctristo miliónov EUR.

Ako ďalej portál uvádza, jeden z hlavných dôvodov tejto dominancie je chýbajúca konkurencia, keďže viac ako 40 % súťaží prebehlo tak, že sa ich zúčastnila iba jedna firma, teda mala víťaza známeho už vopred. Celkový priemer na jedno obstarávanie bol dvaja súťažiaci, čo je pri celkovom počte možných dodávateľov hrozivo nízke číslo. Samotný objem vyhratých zákaziek tak môže byť zrkadlom chýbajúcej ponuku v požadovanej kvalite. Môže, ale nemusí…

Kauza CT im neublížila
Pamätáte sa ešte na kauzu predraženého CT v nemocnici v Piešťanoch? Stála za ňou firma Medical Group SK, spájaná aj s Pavlom Paškom za Smer. Kto by si myslel, že po tomto škandále a nehoráznej zlodejine si táto firma v slovenskom zdravotníctve ani neškrtne, tak sa veľmi mýlil. Žijeme totiž v krajine, v ktorej už 12 rokov vládne práve Smer a tu sa zlodejstvá naopak odmeňujú.

Medical Group je stále suverénne najúspešnejšou firmou z pohľadu objemu získaných zákaziek. Zvíťazila až v 340 súťažiach a uzavrela zmluvy zo štátom za viac ako 330 miliónov eur. Neskĺznem do zjednodušení, aby som tvrdila, že každá jedna zo zákaziek bola nevýhodná alebo sa na nej niekto nabalil. Len považujem za symbolické, že firma známa z najväčšej zdravotníckej kauzy za posledných 10 rokov a prepojením na vládnych politikov je stále najúspešnejšou v celom zdravotníctve.

Recept na zmenu je zložitejší
Žiaľ, problém s odtekaním peňazí zo slovenského zdravotníctva je zložitejší ako je len korupcia či klientelizmus. Očividné zlodejiny treba vyšetriť a vinníkov odpíliť od štátnych peňazí. Iba to však stačiť nebude. Hlavným problémom zdravotníctva je nehorázne plytvanie a nesystémovosť.

Napríklad lieky, na ktorých nákup stále dávame zbytočne vysoké sumy. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími výdajmi na lieky v rámci Európskej únie. Lieky tvorili 26% z celkových výdavkov na slovenské zdravotníctvo (v roku 2016), pričom priemer EÚ je len 18%. Primárnym dôvodom tohto stavu je však ich príliš vysoká spotreba. Slovensko má najvyššiu spotrebu liekov na predpis zo všetkých krajín OECD. Máme kategorizované lieky, ktoré by kategorizované byť nemali. Zároveň sa však množstvo našich pacientov nevie dostať k liečbe, ktorú potrebuje. Nekompetentná lieková politika tejto vlády situáciu ešte zhoršuje.

Podobne sme na tom v oblastí riadenia nemocníc, personálnej politiky, fiškálnej politiky, kolabuje nám ambulantná sféra, máme najviac zbytočných úmrtí v rámci OECD pri úrovni našich výdavkov na zdravotníctvo.

Na takéto systémové problémy neexistujú žiadne jednoduché alebo bezbolestné riešenia. Ak vám nejaký politik bude tvrdiť, že stačí prestať kradnúť a hotovo, tak buď klame alebo nechápe zdravotníctvu. Jedinou cestou je mať kvalitne pripravený program reformných opatrení a politickú odvahu pohnúť slovenské zdravotníctvo vpred. My v SaS sme pripravení v oboch oblastiach.