hlavny blog

Nový rozpočet len predlžuje trápenie zdravotníctva

en nedávno sme riešili potenciálny kolaps zdravotníctva, keď nemali poisťovne a tým pádom ani nemocnice a ambulancie dostatokfinancií na liečbu pacientov. Dospelo to až do situácie, keď zdravotníci museli doslova prísť žobrať…

…o peniaze do parlamentu. To všetko bolo dôsledkom zle nastaveného rozpočtu v predchádzajúcom roku. Aktuálne sa rieši rozpočet pre rok 2020 a zdá sa, že ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská sa nepoučila a budúci rok nám opäť hrozí podobná situácia.

Rozpočet je opäť veľmi krehký
V budúcom roku by malo zdravotníctvo dostať 5,42 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 182 mi. € oproti tohtoročnej realite (tzv. očakávanej skutočnosti). Napriek tomu už predbežný pohľad na návrh rozpočtu dáva tušiť, že vytvorí pravdepodobne ešte väčšiu sekeru ako ten tohtoročný, ktorý sa musel už dvakrát dofinancovávať.

Zdroje na zdravotníctvo tak narastú len o 3,45%, čiže pomalšie než plánovaný HDP. To je problém, pretože zdroje v zdravotníctve by mali rásť rýchlejšie. Investície idú dolu o 28,5 mil. eur oproti tomuto roku. Na 67,5 mil. eur. by pritom SR potrebovalo minimálne 100 mil. eur ročne investovať, aby investovalo rovnako ako susedia. Štát plánuje dať o 33 mil. menej za svojich poistencov, hoci ich bude pravdepodobne viac. Čaká sa spomalenie rastu a prepúšťanie.

Výdavky na zdravotníctvo výrazne rastú každým rokom
Dôvodom medziročných nárastov výdavkov je najmä automatický nárast platov lekárov a tiež rast cien energií. Samozrejme netreba zabúdať na všetky populistické sociálne balíčky určené na prekrytie vládnych káuz. Keď zohľadníme len tie faktory, o ktorých vieme už dnes, rozpočet na rok 2020 by mal byť vyšší najmenej o 400 miliónov eur, ako tohtoročný. A to stále pokrýva len legislatívne zmeny, teda konzervuje súčasný žalostný stav. Žiadne zlepšenie.

Ministerstvo nedokáže šetriť
Podľa Revízie výdavkov na zdravotníctvo II by sa dalo v nasledujúcich 10 rokov ušetriť viac ako pol miliardy eur. Na zbytočne predpisovaných liekoch, zle organizovanej ambulantnej starostlivosti či väčšej efektivite. Len v budúcom roku by sa takto dalo ušetriť 148 miliónov eur. Žiaľ, ak sa pozrieme na výsledky šetrenia v predchádzajúcich rokoch je zrejmé, že ide o zbožné želanie. Ministerstvo zdravotníctva nedokáže hospodáriť efektívne a veľmi ľahko ustupuje tlaku lobistov.

Ministerstvo si tiež nevie zorganizovať svoje nemocnice. Keby ich riadil ako sieť a porovnával náklady, vedel by ušetriť dnes zbytočne vyplytvané zdroje, ktoré môžu ísť na liečbu ďalších pacientov.

Problém je, že ministerstvo už opakovane dokázalo, že šetriť nevie. Napriek tomu rozpočet automatiky s úsporami ráta. Ak náklady narastú viac ako očakávame a úspory sa nepodarí naplniť podľa očakávaní, mnohí chorí ľudia, najviac odkázaní na pomoc štátu, zostanú bez pomoci.

Ministerka je ale spokojná

Napriek tomu sa ministerka Kalavská nechala počuť, že je s rozpočtom spokojná. A druhým dychom rovno pripustila, že aj v roku 2020 bude možno potrebné ďalšie dofinancovanie zdravotníctva. Ministerka zdravotníctva teda hovorí, že je spokojná s rozpočtom, ktorý pravdepodobne opäť dostane zdravotníctvo na pokraj kolapsu. Až si človek občas myslí, že je to celé vtip. Veľmi zlý vtip.

Ako na to?

Je zrejmé, že súčasná vláda už viac ako kúriť a svietiť v zdravotníctve nezvládne. Pacienti na Slovensku však potrebujú viac. Je nutné nastaviť financovanie zdravotníctva tak, aby sme nebojovali každý rok len o jeho holé prežitie, ale smerovali k reálnemu zlepšeniu kvality a dostupnosti. To bez jasnej vízie rozpočtu a reforiem aspoň na najbližších 3 až 5 rokov nepôjde. V prvom rade sa musíme zamerať na efektivitu a stabilizáciu celého systému. Nestačí len zvyšovať rozpočet na zdravotníctvo, treba hlavne tvrdo vyhodnocovať, čo za investované peniaze dostávame. Napríklad cez toľko omieľanú reformu nemocničnej siete, stratifikáciu, ktorú súčasná ministerka odkladala do predvolebného času, kedy sa neschváli. Alebo sa zamerať na ziskovosť jednotlivých segmentov v zdravotníctve, či na spotrebu zdravotného materiálu alebo liekov.

Ani to však stačiť nemusí. Je najvyšší čas otvoriť diskusiu o možnostiach pripoistenia. Teda stanoviť a hlavne garantovať základný rozsah toho, čo musí každý občan v stanovenom čase dostať za svoje odvody, bez ohľadu na jeho príjem a známosti. Treba dovoliť ľudom v prípade záujmu zaplatiť si oficiálne za služby a starostlivosť nad rámec štandardu. Inak povedané, miesto obálok pripoistenie s jasnými vymožiteľnými pravidlami platnými pre všetkých rovnako. Pretože tie obálky si dnes môžu dovoliť len tí majetnejší a na ľudí, ktorí na to nemajú, potom prichádza rada akosi neskoro. Mnohokrát až príliš neskoro. Dnešný systém je krutý a nespravodlivý.

Slovenské zdravotníctvo potrebuje zásadnú reformu. Nie kozmetické zmeny robené spôsobom, aby sa niekto nenahneval. My v SaS máme na to nielen jasný názor, ale hlavne prepracovaný program, vďaka ktorému sa budeme vedieť z tohto marazmu konečne dostať.

Zdravotnícky program Za ľudí je ako homeopatikum – pekne znie, ale veľa nevyrieši

Po PS/Spolu (prečítajte si náš komentár) predstavili svoje programové priority pre zdravotníctvo aj v strane Za ľudí. Ako autori zdravotníckeho programu SaS sme si preto podrobne prečítali kapitolu venovanú tejto oblasti,

ktorá je časťou ich základného programového dokumentu. Netrvalo nám to dlho. Časť venovaná zdravotníctvu má u kiskovcov necelé dve strany.

Je to však hneď prvá kapitola, s názvom Zdravý život, čo dáva tušiť, že je pre stranu táto oblasť veľmi dôležitá. Takýto postoj nás teší, pretože aj my považujeme zdravotníctvo za kľúčový segment v budúcich rokoch. Treba však povedať aj to, že predložený program je zatiaľ len súborom pekných želaní bez hlbšieho pohľadu na to, ako dané úmysly uskutočniť.

Všetkým dáme všetko
Na úvod je potrebné povedať, že sa zhodujeme v pohľade na súčasný stav slovenského zdravotníctva. Máme aj rovnaké východiská pre nápravu zlého stavu. Rovnako považujeme pacienta za stredobod všetkých snažení. Líšime sa však v tom, že strana Za ľudí predstavuje riešenia, ktoré nie sú v súlade s ostatnými časťami jej programu. Nevyhli sa tomu, že sľubujú všetko všetkým, ale už nepíšu, kde na to vziať.

Napríklad, navrhujú zvyšovať finančné ohodnotenie lekárov i sestier tak, aby ich bol dostatok (u sestier a všeobecných lekárov zásadne). To samé o sebe je nereálne, pretože preplatením ešte nevychovajú nových zdravotníkov a ak zvýšime platy my, urobí tak vždy aj zahraničie. Platy treba zvyšovať, ale nikdy to nevyrieši nedostatok zdravotníkov úplne. Treba najmä zapracovať na redistribúcii zdravotníckych pracovníkov, ich kompetenciách, vzdelávaní a pracovných podmienkach, možnostiach rastu.

Kiskovci chcú tiež budovať nové nemocnice po celom Slovensku, ignorujúc lehoty Zákona o verejnom obstarávaní (akákoľvek nová nemocnica môže stáť najskôr o 4-5 rokov). Na billboardoch aj v programe používajú tézy, ktoré znejú na prvé počutie super, ale sú nerealizovateľné bez vyšších výdavkov. Kiskovci však zároveň chcú ponechať odvod štátu za svojich poistencov na 4% priemernej mzdy spred dvoch rokov (my ho chceme vyrovnávať s odvodom zamestnancom, ktorý chceme znížiť na 9%) a súčasne znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce.

Takéto opatrenia nie sú zjavne kompatibilné a nesvedčia o silnom odbornom zázemí strany, skôr naopak. Taktiež nikde neuviedli svoj názor na garanciu minimálnych miezd lekárov, teda platový automat. Pritom dlhodobá finančná stabilizácia zdravotníctva by mala byť v súčasnosti absolútnou prioritou. Bez toho, aby sme nespravili v peniazoch tečúcich do zdravotníctva poriadok, sa nikam nepohneme.

Predvolebné sľuby…
Začnime pri tom najľúbivejšom, budovaní nových nemocníc. Táto téma je pritom viac vzdušným zámkom ako reálnym opatrením. Dnes nikto nevie, kde by sa mali nové nemocnice stavať a na základe akých kritérií by sa posudzovalo ich umiestnenie a rozsah poskytovanej starostlivosti. A nehovoria to, samozrejme, ani kiskovci. Keď vezmeme do úvahy, koľko by realizácia výstavby niekoľkých nemocníc stála a trvala, ide skôr o lacný populizmus. Stačí sa pozrieť na nemocnicu na Rázsochách, ktorú štát stavia už 30 rokov a stále je v nedohľadne. Nemocnice potrebujú najmä stratifikáciu, štátne musíme riadiť ako sieť a bratislavskú UNB (súčasne v piatich schátraných budovách po celej BA) musíme dostavať, rekonštruovať a centralizovať v nej najmä špičkové výkony a výskum.

Tak potrebnú reformu nemocníc (stratifikáciu) ale kiskovci podmieňujú dobudovaním novej nemocničnej siete, čo znamená jej odklad o mnoho rokov, alebo ešte realistickejšie – na nikdy.

Lieková politika je pre stranu Za ľudí len sledovanie nežiadúcich interakcií, čo je síce dôležitá vec, no vôbec neriešia témy ako inovatívne lieky, generiká, biosimilárne lieky, kategorizácia a výnimky z kategorizácie. Pritom ide o dôležitú časť efektivity celého systému, keďže na lieky sa minie takmer 20% z celkových nákladov na zdravotníctvo.

Zdravotníctvo potrebuje viac odvahy
Zhodujeme sa so stranou Za ľudí v tom, že štátne nemocnice je nutné transformovať na akciové spoločnosti, s manažérskou, ale aj hmotnou zodpovednosťou vedúcich pracovníkov. Všetko ale nevyriešia tresty, v prvom rade je potrebné uvoľniť riaditeľom nemocníc ruky pri vyjednávaní s poisťovňami, aby nemuseli podpisovať evidentne finančne nevýhodné zmluvy, ktoré majú za úlohu len kryť neschopnosť politických špičiek. Dodávame tiež, že nemocnice – akciovky, musia mať tzv. dlhovú brzdu nemocníc, aby v žiadnom prípade nemohli nechcene skončiť v rukách súkromníkov, aby sa nemohli nekonečne zadlžovať a chátrať a aby boli politici nútení vyhradiť na zdravotnú starostlivosť reálne toľko peňazí, koľko je potrebné.

Veľmi nás potešila zhoda v pohľade na nutnosť reprofilácie časti akútnych lôžok na lôžka následnej a dlhodobej starostlivosti a na financovanie dlhodobej starostlivosti, ktorá má byť viaczdrojová a platby v odkázanosti (z verejných zdrojov) majú ísť za pacientom, a nie za poskytovateľom. Chválime.

Zhrnutie

Len mzdové výdavky v roku 2022 vzrastú oproti dnešku o 450 miliónov eur, celkové o 680 miliónov.

Nárast výdavkov oproti roku 2019Nárast výdavkov oproti roku 2019 (https://hsr.rokovania.sk/167948/35-/)

Dlh nemocníc môže presiahnuť miliardu. Zachovať daňovo-odvodové zaťaženie, nerobiť stratifikáciu, neriešiť zadlžené nemocnice, platový automat ani liekovú politiku a zároveň zvyšovať platy a stavať nemocnice je naozaj obyčajný populizmus. Ak k tomu pridáme sľuby o tom, že pacienti nebudú u lekára čakať, tak je to v tejto kombinácii už čistá demagógia. Buď treba povedať akými opatreniami tie sľuby zaplatíme (poplatky, zníženie nároku, pripoistenie), alebo kde peniaze vezmeme – či z iného rezortu (z ktorého?), alebo od ľudí. Alebo zbytočne nesľubovať.

Celkovo máme viacero styčných bodov s programom strany Za ľudí. No v porovnaní s programom SaS im chýba omnoho väčšia komplexnosť navrhovaných riešení a odvaha robiť aj nepopulárne opatrenia, ktoré by ale ušetrili zdroje na iné, pozitívne opatrenia. Tak ako v prípade PS/Spolu je z ich programu cítiť snaha za každú cenu nikoho si nepohnevať. Riešiť problémy súčasného zdravotníctva v rukavičkách nám však nepomôže. Potrebujeme zásadnú reformu, silné antibiotiká namiesto homeopatík.

Janka Cigániková

Martin Barto

3 najväčšie omyly zdravotníckeho programu PS/Spolu

Aj keď je tento blog o najväčších omyloch zdravotníckeho programu PS/Spolu, hneď na úvod vravíme, že ich program obsahuje aj množstvo dobrých a rozumných myšlienok. Najmä tých našich.

Jeho značná časť sa prelína s naším zdravotníckym programom a ak sa tieto opatrenia novej vláde podaria presadiť, naše zdravotníctvo bude určite vyzerať lepšie ako po 12 rokoch chátrania pri smeráckej vláde.

Po podrobnom prejdení si ich programu je však viditeľných niekoľko kľúčových rozdielov medzi tým, ako sa pozeráme na zdravotníctvo my v SaS a ako progresívci. Celkovo je ich program výrazne menej odvážny (rozumej menej reálnych riešení) a výrazne ľavicovejší (rozumej drahší). Zhrnuli sme najväčšie omyly programu PS/Spolu do troch bodov, samozrejme aj s vysvetlením, prečo sa mýlia.

1. SOCIALIZMUS S PROGRESÍVNOU TVÁROU
Z viacerých miest programu doslova do očí bijú klasické socialistické riešenia problémov v štýle štát je najlepší vlastník a mal by sa o všetko postarať. Nepripúšťajú zmenu nemocníc na akciové spoločnosti, čo je v podstate jediný spôsob ako zastaviť ich zadlžovanie (my zároveň navrhujeme aj dlhovú brzdu nemocníc, aby sa nemohla nechcene dostať do rúk súkromníkovi). Chcú zaviesť nové dane, napr. na nezdravé jedlá a dávať peniaze na také osvetové kampane, ktorých prínos bude nedefinovateľný.

Najlepšie je to viditeľné v častiach o financovaní zdravotníctva. Sestrám sľubujú vyššie platy, pacientom zrušenie všetkých poplatkov a nemocniciam investície do ich budov a vybavenia. To všetko v čase, keď sa výdavky na zdravotníctvo medziročne zvyšujú o stovky miliónov, napr. aj pre zadlžovanie nemocníc (ktoré riešia rovnakými prázdnymi rečami ako všetci doteraz), alebo pre také demotivačné existujúce opatrenia, ako je mzdový automat lekárov (bez ohľadu na kvalitu a rozsah vykonanej práce). O jeho zrušení však už nehovoria, aby náhodou nenaštvali lekárov.

Znie to samozrejme úžasne, ale ak hľadáte zmienku o tom, kde na to vziať, tej sa nedočkáte. Ak nechcú zvýšiť podiel priamych platieb do zdravotníctva od pacientov, sú pripravení zvýšiť rozpočet zdravotníctva o niekoľko miliárd?  A ak áno tak na úkor čoho? Vezmeme školstvu, životnému prostrediu, doprave, alebo sociálnej sfére? Alebo zvýšime ľuďom odvody? Toto treba povedať na rovinu, lebo populistické riešenia v štýle, dať všetko všetkým, aby sa nikto necítil dotknutý, sme tu už mali posledných 12 rokov a zjavne to nefunguje.

Navyše dopúšťajú sa smrteľného hriechu riešiť sociálnu a daňovú politiku cez zdravotné odvody, pretože chcú zdravotné odvody daňovníkov (a daňovníčok :)) znížiť cez odvodovú odpočítateľnú položku. Toto považujeme za nepochopenie funkcie zdravotných odvodov, ktoré slúžia na finacovanie verejného zdravotníctva. Kto to potom nahradí verejnému zdravotníctvu? Veď počet chorých takto neovplyvnia.

2. VEĽA VŠEOBECNÝCH FRÁZ BEZ POPISU AKO TO SPRAVIŤ

Celým programom sa nesú dobre znejúce frázy ako niečo zavedieme, vytvoríme alebo nariadime, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani akčný plán Komunistickej strany Slovenska. Svetový mier a večné šťastie pre všetkých, no kto by to nechcel. Chcú zmeniť platobné systémy smerom k odmeňovaniu za kvalitu a výkon. Skvelé, tlieskam. Nikde sa však už nedočítate ako to reálne spravia, ktorý konkrétny platobný systém preferujú a čo spravíme s tým súčasným založeným na DRG, ktoré sme zavádzali viac ako 10 rokov a minuli na neho desiatky miliónov eur (Mimochodom DRG je dobrý mechanizmus, treba donútiť najmä štátne nemocnice, aby nakŕmili reálnymi dátami tzv. Kalkulačnú príručku a obrok môžeme mať oveľa reálnejšie ceny výkonov).

Iný príklad. Sľubujú, že každý bude mať nárok na doliečovacie alebo rehabilitačné služby. Problém však nie je v tom, že ľudia potrebujú mať na papieri, že na niečo majú nárok, ale to, že nám zúfalo chýbajú kapacity v rámci patričnej starostlivosti (napríklad u FBLR lekára čakáte minimálne niekoľko týždňov už dnes). Tie zázračne nevzniknú len preto, že to bude v zákone, ale len tým, že čo najviac otvoríme trh – áno aj pre súkromných poskytovateľov a nastavíme ho tak, aby vznikla konkurencia v tejto oblasti. Teda budeme dobre platiť a je jedno či štátnemu alebo súkromnému. Lebo potom to budú chcieť a môcť robiť všetci.

Skoro až zábavná pikoška na záver. Nefunguje nám Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Premenujme ho na orwellovsky znejúci Inštitút pre kvalitu a inovácie, oklieštime jeho právomoci a úradníci sa už postarajú o to, aby slovenské zdravotníctvo bolo kvalitné a inovatívne.

3. BOJ PROTI FANTÓMOVÉMU PROBLÉMU VYVLASTNÍ ŠTÁT
Kľúčovým bodom ich programu v zdravotníctve (a predpokladám, že aj kampane) je vyvlastnenie zdravotníckych zariadení alebo poisťovne patriacej tomu istému vlastníkovi cez zákaz krížového vlastníctva. Pre širšiu verejnosť to znie dobre, veď sa jedná najmä o Pentu. V skutočnosti to však žiadne problémy zdravotníctva nevyrieši a naopak to môže situáciu ešte výrazne zhoršiť. Prečo?

a) Riskujú dlhoročné súdne spory, ktoré nakoniec môžu vyjsť štát stovky miliónov EUR práve v prospech Penty. Tá sa už niekoľkokrát nechala počuť, že nemocnice nie sú pre nich zrovna ziskovou oblasťou, hľadala už aj zahraničných investorov, ale zatiaľ nepochodila. Práve Pente by teda tento plán mohol dokonca vyhovovať. Takto môžu mať po probléme a v prípadnej arbitráži (lebo v 21. storočí vyvlastniť súkromný majetok nie je asi v súlade s ničím) majú zárobok aj s úrokmi viac menej zaručený. Jedine, že by chceli od Penty nemocnice, alebo poisťovňu odkúpiť. Predpokladám, že cena nebude vôbec malá. A politici nemajú žiadne vlastné peniaze, len dane a odvody ľudí.

b) Znamená to, že PS/Spolu chce sprivatizovať štátne nemocnice alebo VšZP? Lebo najväčší krížový vlastník v slovenskom zdravotníctve je štát, ktorý má v podstate monopol a výsledky zažívame na vlastnej koži každý deň. Nehovoriac o tom, že svoje postavenie vlastníka a regulátora zneužíva štát neustále. V skutočnosti ponechajú všetko, čo zdravotníctvo sťahuje dolu – zadlžené nemocnice a stratovú poisťovňu štátu a navyše riskujú peniaze daňových poplatníkov, ktoré skončia v Pente bez toho, aby im Penta musela vrátiť niečo naspäť.

c) Dnes je situácia taká, že Penta je pevne etablovaná v slovenskom zdravotníctve. Štát nezasiahol, keď vznikala jej sieť nemocníc, ambulancií či lekární (Mimochodom, kde bol vtedy pán nový politik Beblavý?). Medzičasom tu preinvestujú skoro 500 miliónov eur a veľa občanov dnes využíva ich služby. Či sa nám to páči, alebo nie, zo stratových nemocníc spravili ziskové, dokážu objednať pacienta na termín, sú lídrom v inováciách, nárastom konkurencie zvyšujú ponuku pre pacienta, ale aj výšku platov v zdravotníctve.

Toto všetko mohol urobiť z rovnakých odvodov štát, pôsobí predsa v rovnakých podmienkach a navyše, sám je tvorca legislatívnych pravidiel, podľa ktorých musia hrať všetci hráči. Napriek tomu nebol toho menežersky schopný. Je preto otázkou, či by nejakými krokmi, ktoré by obmedzili krížové vlastníctvo, došlo k výraznému zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ autori majú tento názor a vedia ho podložiť faktami – sem s nimi. Veď zmluvné vzťahy medzi penťáckou poisťovňou a nemocnicami sú verejné a teda zvýhodňovať svoje zariadenia (skryte) nevedia tak či tak.

Ak je problém v prípadnej preferencii vlastných zariadení, dosť pomôže konkurencia a stratifikácia (tá im ale z programu tiež akosi vypadla).  Ak je problém zisk, je oveľa rozumnejšie ho limitovať splnením vopred daných kritérií a nastaviť pravidlá tak, aby platili pre všetkých rovnako. Aby sa liečiť a vyliečiť finančne oplácalo rovnako krajským, cirkevným, súkromným ale aj štátnym poskytovateľom a poisťovniam a aby neexistovali výkony, ktoré sa neoplatia robiť. Plus nastaviť povinnosti pre poisťovne v podobe konkrétneho jasného nároku pacienta aj s časovou dostupnosťou. Ak to nesplnia, nemôžu mať žiadny zisk. A ak to nesplnia dlhodobo, nemajú mať ani licenciu.

CHCE TO ODVAHU

Zopakujeme, čo sme napísali na začiatku. Zdravotnícky program PS/Spolu nie je zlý. Jeho hlavným problémom je, že v snahe nikoho nenaštvať kĺže po povrchu a vyhýba sa opatreniam, ktoré by boli nepopulárne. Je to aj pochopiteľné, vychádza pred voľbami a najmä kvôli voľbám.  My sme však dnes v stave, že slovenské zdravotníctvo potrebuje razantnú zmenu a nie ďalšie socialistické riešenia s progresívnou tvárou.

Ak sa budeme naďalej utešovať, že nám stačia kozmetické zmeny, nikam sa nepohneme. Zdravotnícky program SaS je preto omnoho odvážnejší a konkrétnejší, aj za cenu toho, že niektoré zmeny nebudú populárne. Na konci dňa však ide o veľa – hráme o tisícky zachránených životov a ľudských osudov. To je cena, za ktorú sa oplatí bojovať, vysvetľovať a trocha riskovať.

Janka Cigániková

Martin Barto

Toto Fico vašej babke nepovedal

Je len málo vecí, ktoré sú v zdravotníctve tak nepopulárne ako poplatky. Každý politik, ktorý by sa opovážil túto tému otvárať, si môže byť istý nevôľou voličov a lacnými útokmi populistických politických oponentov.

Posledný, kto mal odvahu poplatky zaviesť, bol minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Cieľom tohto kroku bolo znížiť návštevnosť ambulancií, ktorá je u nás jedna z najvyšších v rámci krajín OECD. Napriek tomu, že sa svoj cieľ napĺňali, „Zajacove dvadsaťkorunáčky“ sa používajú ako odstrašujúci príklad dodnes. Pritom samotní kritici zavádzajú poplatky násobne vyššie. Za ošetrenie v doplnkových ordinačných hodinách si vďaka Smeru dnes zaplatíte až do 30 eur, za vyšetrenie na urgente do 10 eur a podobne.

Čo Fico babičkám nepovedal

Neexistuje na svete tak bohatá krajina, aby dokázala zaplatiť všetkým všetko. Je ale mnoho krajín, ktoré zaplatia základnú úroveň starostlivosti zo zdravotných odvodov každému rovnako (tzv. základný nárok pacienta, štandard) a to, na čo už verejný rozpočet nestačí, si platia ľudia sami (nadštandard). Buď sa spoliehajú na priame platby, alebo si (väčšinou) platia pripoistenie. Tieto zdroje sú potom prínosom pre celý sektor. Aj pre tých, ktorí si platia len základnú poistku.

Áno znelo to ľúbivo, keď Fico rozprával o tom, že babičky v ambulanciách nebude nikto predbiehať na objednaný termín len preto, lebo má viac peňazí. Ale zabudol im povedať, že tie peniaze, ktoré títo ľudia v ambulanciách dobrovoľne nechávali, budú v zdravotníctve chýbať…  aj tým babičkám.

Navyše, ľudia sa objednávajú často preto, lebo nechcú (alebo si nemôžu dovoliť) vymeškať celý deň zo zamestnania kvôli nejakému banálnemu vyšetreniu, či kontrole. Alebo sa ponáhľajú domov, napríklad za svojimi deťmi, ktoré nechcú do ambulancií plných bacilov vodiť so sebou. Stačilo pritom len vyhradiť hodiny pre objednaných pacientov, vylepiť ich na dvere ambulancie a aj babičky vedeli, kedy chodiť nemajú. Tak ako to bolo za toho ,,zlého“ Zajaca.   Zakázať všetkým chcieť niečo viac a lekárom zakázať poskytovať akékoľvek nadštandardné služby s odôvodnením, že ak si to nemôže dovoliť každý, nebude to mať nikto, je proste celé zle a nefunguje to.

Málo muziky za málo peňazí
Na začiatku každej debaty o poplatkoch si treba povedať pár čísiel. Slovensko dáva na zdravotníctvo výrazne menej než je priemer EÚ, niečo vyše jedno percento HDP. Aby sme sa dostali na úroveň priemeru európskych krajín potrebovali by sme podľa dát OECD do zdravotníctva naliať ďalších 1,2 miliardy EUR z rozpočtu, čo je pri súčasných podmienkach takmer nepredstaviteľné. Stačí sa pozrieť na to, ako Ministerstvo financií odmietavo reaguje na nutnosť dofinancovať zdravotníctvo v súčasnosti. A to sa bavíme o približne 100 miliónoch EUR.

Zároveň si treba uvedomiť, že za vynaložené prostriedky na zdravotníctvo nedostávame adekvátnu kvalitu. Nedávno zverejnil INESS rebríček kvality zdravotných systémov na základe ich efektivity a neprekvapivo sme skončili tretí. Odzadu. Problém teda nie je len málo prostriedkov v systéme, ale aj to, že aj to málo vyplytváme neefektívne.

Za kvalitu si treba priplatiť
Teraz každý očakáva, že poviem, že by sa mali opäť zaviesť poplatky za vyšetrenia či návštevu lekára. Žiaľ, nič netreba zavádzať, pacienti tieto peniaze platia už dnes. Vo forme všelijakých poplatkov, ktoré sa nachádzajú v sivej zóne. Nikto poriadne nevie za čo vlastne platí a neexistujú žiadne pravidlá pre ich výber. Ale aspoň sa vládni politici môžu tváriť, že zdravotníctvo je zadarmo. Možno pre nich.

Problém nie je v samotných platbách pacientov. Ale v tom, že pacienti nedostávajú za svoje peniaze žiadnu pridanú hodnotu. Ako som spomínala, vo vyspelých systémoch v zahraničí si ľudia doplácajú tiež. Ale nie vo forme obálok, aby sa vôbec dostali na operáciu, alebo drobných pozorností v snahe predbehnúť sa v čakárni, ale riadne vo forme pripoistenia. Systémy s touto formou pripoistenia vykazujú vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti a lepšie výsledky.

Nikto nezostane bez pomoci

Každý pacient by mal dostať možnosť doplatiť si akýsi balík navyše vo forme privátneho zdravotného pripoistenia. To by pokrývalo nadštandardné služby a manažment pacienta. Samozrejme, vyžaduje to najprv, aby sa stanovil „štandard“, teda všetko to, načo má pacient nárok úplne zadarmo bez doplatku.

Aj my v SaS sme ľudia, a veľmi dobre si uvedomujeme, že nie každý má na to, aby si platil príplatok za nadštandard. Preto vravíme, že zoznam toho, čo by obsahovalo základné verejné zdravotné poistenie, by mal pokrývať všetky tzv. prioritné diagnózy, teda základnú zdravotnú starostlivosť pri každej diagnóze a zaručiť jej dostupnosť. Neberme však možnosť doplatiť si za služby navyše tým, ktorí to chcú.

Aj keď to nebude populárne, je dôležité si uvedomiť, že ak chceme zvýšiť kvalitu nášho zdravotníctva, zadarmo to nebude. Keď si však uvedomíme, že už aj dnes si doplácame a nič za to nedostávame, je čas s tým niečo urobiť. Zároveň takéto platby vo forme pripoistenia zvyšujú tlak na lekárov a nemocnice, aby poskytovali skutočne kvalitnú liečbu. Lebo ak si za niečo riadne platíte, očakávate už služby na úrovni.

Smer dáva trestné oznámenie… na Smer

Žiadne prekvapenie. Ďalší tender na prevádzkovanie záchraniek sa skončil podľa očakávania. Škandálom.

Rovnako ako pred desiatimi rokmi. A rovnako ako pred šiestimi rokmi. Aj vtedy súťažiaci
spochybňovali súťaž, ktorá bola netransparentná. Jej víťazmi sa stali „naši ľudia“.
Najúspešnejší bol Falck. Nie, nie tá dánska, medzinárodne rešpektovaná firma. Ale jej
slovenská pobočka, ktorej polovicu vlastnil z úzadia zrejme Juraj Široký, oligarcha financujúci
Smer.

Tento rok sa rozhodol Falck vycúvať z tohto slovenského biznisu. Zrejme cena za to, aby
mohol zostať na trhu, bola príliš vysoká na dánske žalúdky. Oligarchovia potrebovali nového
koňa, cez ktorého prelejú každý rok desiatky miliónov eur.

OSEDLANÉ?
Stanice záchraniek, ktoré prevádzkoval Falck, vyhrala firma LSE. Je to nový biely kôň
smeráckej oligarchie? Nedá sa to vylúčiť. Príbehy, ktoré o LSE počúvam od radových
záchranárov naznačujú, že to nie je veru elitná záchranka. Ľudia tam robia na živnosť, neraz
ťahajú vkuse aj dva dni, niekedy vyše 300 hodín mesačne. Objavujú sa pochybnosti, či v ich
posádkach sedia kvalifikovaní ľudia a nie len niekto narýchlo oblečený do záchranárskej
uniformy. Rozhodne je toho dosť na to, aby ste sa pýtali, či chcete, aby práve táto firma
prišla zachraňovať vás alebo vašich blízkych, keď to budete potrebovať.

AKO SA TO ROBIŤ NEMÁ

Súťažná komisia takýmito pochybnosťami netrpela a firme LSE prisúdila najviac
záchranárskych staníc. Pretože – a to je ten hlavný problém – celá súťaž bola súťažou krásy,
nie súťažou kvality a efektivity. Nerozhodovalo, aké mal súťažiaci v minulosti dojazdové časy,
či mal dostatok správneho personálu, či naňho boli podané opodstatnené sťažnosti. Alebo či
projekt stratégie a rozvoja, s ktorým uspel pri minulej súťaži, aj naozaj uskutočnil. Nie.

Členovia komisie subjektívne ohodnotili, ako sa im páči ten-ktorý projekt, body zrátali
a vyhlásili víťaza. Ako hlasovali jednotliví členovia komisie je vraj tajné. Chápete. Päť ľudí
v jednej miestnosti rozhodne o trištvte miliarde eur (!), ktoré dostanú záchranky za
najbližších 6 rokov, a my nevieme ani len to, ako kto hlasoval.

ABY SA MOHLI VYHOVÁRAŤ

Keďže Smer organizoval už tretie výberové konanie na záchranky, z dvoch predchádzajúcich
škandálov sa trochu poučil. Kým predtým tender organizovalo ministerstvo zdravotníctva,
tento rok ho zverili do rúk „nezávislého“ Úradu pre dohľad. Všetkým bolo jasné, že škandál
to bude tak či tak, ale takto z toho bude „škandál niekoho iného“.

Ministerstvo to odôvodnilo takto: „Táto zmena je preventívnym opatrením a snahou predísť
možným špekuláciám ohľadom možného konfliktu záujmu.“

Úplne logicky preto teraz, necelé štyri mesiace od schválenia takto odôvodneného zákona,
ministerstvo zdravotníctva zvažuje trestné oznámenie a má závažné pochybnosti
o nezaujatosti členov výberovej komisie. Ktorí sú zamestnancami ministerstva zdravotníctva!
Novinári každý deň odhaľujú ďalšie konflikty záujmov, ktorým sa vraj pôvodne chcelo
predísť.

Čo to má znamenať? Buď si tu niekto tým trestným oznámením buduje alibi. Alebo sa dve
rôzne biznis krídla v Smere nedohodli, kto vykešuje víťaza súťaže. Bolo by to na kino
s popkornom, keby nešlo o naše zdravie a životy a o naše peniaze.

TAKTO SA TO ROBIŤ MÁ
Naše riešenie: zrušíme subjektívne „súťaže krásy“. Kritériá musia byť jednoznačné
a transparentné. Musia sa orientovať na kvalitu a efektivitu. Ak bude súťažiť firma s históriu,
budeme zohľadňovať dosiahnuté výsledky. Ak bude súťažiaci bez histórie, dostane len
podmienečné povolenie, napr. na dva roky, aby preukázal plnenie indikátorov kvality. Cieľom
je, aby záchranná zdravotná služba bola kvalitná služba pre občanov a nie finančný tunel pre
oligarchov.

Dlhodobá starostlivosť je bez stratifikácie nezmyslom

Posledný týždeň sme o reforme nemocníc, tzv. stratifikácii, počuli viac ako dosť. Najdôležitejšie však je to, že zmena, ktorá mala konečne skvalitniť zdravotnú starostlivosť, neprešla vládou. Tí, ktorí čakali,…

že po dvanástich rokoch by bol Smer schopný konečne niečo spraviť pre slovenských pacientov, sa opäť mýlili.

Skutočne by to bol zázrak, keby očakávaná reforma nemocníc dostala od predstaviteľov strany Smer zelenú. Vyžaduje si to totiž konkrétnu politickú prácu a množstvo vysvetľovania. Nádej, že ministerka na okrasu, pardon zdravotníctva, Andrea Kalavská, dodatočne presvedčí poslancov parlamentu, je čisto iluzórna, pokiaľ nepresvedčí aspoň jedného poslanca, aby reformu predložil do parlamentu namiesto vlády. Večným odkladaním reformy až do obdobia, kedy prestáva platiť koaličná zmluva, sa Smeru úspešne podarilo zabrániť tomu, aby sa na Slovensku znížili opakované hospitalizácie, operácie o polovicu a odvrátiteľné úmrtia až o tretinu. To bol totiž cieľ reformy. Kým sa politici dohadujú, ľudia zbytočne umierajú. Preto by mal poslanec Fico prestať strašiť so zatváraním nemocníc a konečne viac počúvať odbornú verejnosť, v ktorej nastala vzácna zhoda na potrebe reformy.

Dlhodobá starostlivosť je bez stratifikácie bez šance
Málokto si však všimol ešte jednu závažnú vec. Stratifikácia síce prijatá nebola, vládou však prešiel návrh upravujúci dlhodobú starostlivosť. Každý, kto niekedy riešil problém s opaterou svojho blízkeho, napr. nevládneho starého rodiča, vie aký závažný problém je to dnes na Slovensku.
Žiaľ, Ministerstvo zdravotníctva predložilo návrh, ktorý je bez neprijatej stratifikácie v podstate nepoužiteľný. Obe témy sú totiž navzájom úzke prepojené. Prečo? Lebo bez reformy nemocničnej siete a reprofilácie niektorých oddelení nebude možné zmenu v dlhodobej starostlivosti aplikovať do praxe. Nebudeme mať dosť lôžok, ani personálu.

Štruktúra lôžok v nemocniciach totiž nie je pripravená na demografické zmeny v slovenskej populácii. Máme čoraz vyšší podiel starších, o ktorých sa musíme postarať, pritom v nemocniciach chýbajú lôžka zamerané na následnú a dlhodobú starostlivosť. Ešte viac ako chýbajúce lôžka nám chýba potrebný personál, hlavne sestry, ktoré by sa mohli o dlhodobo chorých postarať. To práve mala riešiť stratifikácia. Zmeniť niektoré oddelenia, ktoré robia príliš málo výkonov napr. na oddelenia zamerané na následnú a dlhodobú starostlivosť. Peniaze, personál a lôžka by sa tak posunuli tam, kde sú viac potrebné. Bez stratifikácie je akékoľvek riešenie dlhodobej starostlivosti úplne nepoužiteľné, veľmi drahé a zároveň neisté.

Stratifikácie bude, ale už bez Smeru
Napriek tomu, že sa ministerstvo zdravotníctva toto všetko vie, rozhodlo sa predložiť zákon o stratifikácii na rokovanie vlády, kde z neho bolo “vypreparované” všetko, čo sa reformy týka. Táto bezcitná politická hra súčasnej koalície však neznamená, že problémom predídeme. Práve naopak. Situácia v slovenských nemocniciach sa bude naďalej zhoršovať a doplatíme na to všetci. Treba byť vďačný analytikom, ktorí sa niekoľko rokov snažili vytvoriť čo najlepší návrh zákona. Stratifikácie nie je mŕtva, len musí prečkať vládu Smeru. Za nás môžeme garantovať, že ak bude mať zdravotníctvo po voľbách v rukách SaS, tak ich práca nebola zbytočná. Zdravotníctvo začneme naozaj ozdravovať.

Týchto 10 firiem si rozdelilo väčšinu peňazí zo zdravotníckych tendrov

Všetci to podvedome tušia. Slovenské zdravotníctvo je deravé a peniaze z neho odtekajú bez toho, aby pacienti za svoje odvody dostali tak kvalitnú starostlivosť, ako by mohli. Dôvodov je množstvo, …

ale jedným z nich je určite netransparentnosť zdravotníctva.  Každé nahliadnutie za oponu zdravotníckych obchodov je preto vítané a odhaľuje, kto skutočne profituje na pacientoch.

10 firiem má 2/3 zdravotníckych tendrov za 1,3 miliardy

Nedávna analýza verejných zákaziek na webe UVOstat.sk je toho skvelým príkladom. Jej záverom bolo, že až 60% z hodnoty zákaziek na zdravotnícky tovar a služby si rozdelilo 10 (1,5 %) spomedzi 638 firiem. Áno, vidíte dobre, 10 firiem vyhralo takmer dve tretiny z tendrov v zdravotníctve. Prišli si tak od roku 2014 1,3 miliardy EUR, alebo inak – tisíctristo miliónov EUR.

Ako ďalej portál uvádza, jeden z hlavných dôvodov tejto dominancie je chýbajúca konkurencia, keďže viac ako 40 % súťaží prebehlo tak, že sa ich zúčastnila iba jedna firma, teda mala víťaza známeho už vopred. Celkový priemer na jedno obstarávanie bol dvaja súťažiaci, čo je pri celkovom počte možných dodávateľov hrozivo nízke číslo. Samotný objem vyhratých zákaziek tak môže byť zrkadlom chýbajúcej ponuku v požadovanej kvalite. Môže, ale nemusí…

Kauza CT im neublížila
Pamätáte sa ešte na kauzu predraženého CT v nemocnici v Piešťanoch? Stála za ňou firma Medical Group SK, spájaná aj s Pavlom Paškom za Smer. Kto by si myslel, že po tomto škandále a nehoráznej zlodejine si táto firma v slovenskom zdravotníctve ani neškrtne, tak sa veľmi mýlil. Žijeme totiž v krajine, v ktorej už 12 rokov vládne práve Smer a tu sa zlodejstvá naopak odmeňujú.

Medical Group je stále suverénne najúspešnejšou firmou z pohľadu objemu získaných zákaziek. Zvíťazila až v 340 súťažiach a uzavrela zmluvy zo štátom za viac ako 330 miliónov eur. Neskĺznem do zjednodušení, aby som tvrdila, že každá jedna zo zákaziek bola nevýhodná alebo sa na nej niekto nabalil. Len považujem za symbolické, že firma známa z najväčšej zdravotníckej kauzy za posledných 10 rokov a prepojením na vládnych politikov je stále najúspešnejšou v celom zdravotníctve.

Recept na zmenu je zložitejší
Žiaľ, problém s odtekaním peňazí zo slovenského zdravotníctva je zložitejší ako je len korupcia či klientelizmus. Očividné zlodejiny treba vyšetriť a vinníkov odpíliť od štátnych peňazí. Iba to však stačiť nebude. Hlavným problémom zdravotníctva je nehorázne plytvanie a nesystémovosť.

Napríklad lieky, na ktorých nákup stále dávame zbytočne vysoké sumy. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími výdajmi na lieky v rámci Európskej únie. Lieky tvorili 26% z celkových výdavkov na slovenské zdravotníctvo (v roku 2016), pričom priemer EÚ je len 18%. Primárnym dôvodom tohto stavu je však ich príliš vysoká spotreba. Slovensko má najvyššiu spotrebu liekov na predpis zo všetkých krajín OECD. Máme kategorizované lieky, ktoré by kategorizované byť nemali. Zároveň sa však množstvo našich pacientov nevie dostať k liečbe, ktorú potrebuje. Nekompetentná lieková politika tejto vlády situáciu ešte zhoršuje.

Podobne sme na tom v oblastí riadenia nemocníc, personálnej politiky, fiškálnej politiky, kolabuje nám ambulantná sféra, máme najviac zbytočných úmrtí v rámci OECD pri úrovni našich výdavkov na zdravotníctvo.

Na takéto systémové problémy neexistujú žiadne jednoduché alebo bezbolestné riešenia. Ak vám nejaký politik bude tvrdiť, že stačí prestať kradnúť a hotovo, tak buď klame alebo nechápe zdravotníctvu. Jedinou cestou je mať kvalitne pripravený program reformných opatrení a politickú odvahu pohnúť slovenské zdravotníctvo vpred. My v SaS sme pripravení v oboch oblastiach.

Prepáčte, že nebažím po krvi zdravotníkov, pán minister Gál

Vraj nesolidárne kritizujem pomoc rodičom, ktorým zomreli deti. Napísal okrem iných hlúpostí minister Gál v tomto príspevku, z ktorého nejaké spriaznené médium urobilo hneď dva články. Tak sa teda pozrime, či skutočne ide o pomoc,

alebo získavate politické body na ťažkých osudoch a právnom paškvile, ktorý nezabráni ďalším zbytočným úmrtiam.

NEVKLADAJTE MI DO ÚST, ČO SOM NEPOVEDALA

Bavíme sa o ťažkých, šialených prípadoch, kde rodičia chybou zdravotníkov prišli o svojich blízkych. Následne sa títo zdravotníci snažili zahladiť stopy po svojom konaní napríklad bielením dokumentácie. Nikdy som neobhajovala žiadne pochybenie zdravotníkov, práve naopak. Dokážem samozrejme pochopiť pocity každého, kto prišiel o niekoho blízkeho, dokážem pochopiť aj jeho bolesť, hnev a snahu veci zmeniť tak, aby sa niečo podobné už nikdy nikomu nestalo. Musím ale mať aj istý stupeň profesionálneho nadhľadu.

Čísla hovoria jasne, a často na to poukazujem. Slovenským zdravotníkom zomiera oveľa viac ľudí ako by muselo, viac ako v iných krajinách s podobnou mierou výdavkov. Môžeme diskutovať, či je hlavnou príčinou investičný dlh a hrôzostrašné materiálno-technické vybavenie, stav nemocníc, nedostupnosť modernej liečby, nízke počty zdravotníkov na priveľa pacientov, nízke ohodnotenie, alebo frustrácia a vplyv prostredia, kde ak sa snažíte, tak ste divní. Je to proste celé zle. Za tento stav sú jednoznačne zodpovední parťáci pána ministra v tejto vláde, ktorí majú zdravotníctvo v rukách 12 rokov a dnes aj on sám.

NEVYUŽÍVA SA ANI TO, ČO JE UŽ DNES PLATNÉ
Trestný zákon má za 15 rokov svojej existencie už viac novelizácií, ako ten predošlý z roku 1961 za celú svoju dobu existencie. Mnohé novelizácie boli vyslovene kazuistické, bez podrobnejšieho odôvodnenia. Trestné právo by ale malo byť posledným využiteľným prostriedkom. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa napríklad ignoruje to, že pacient alebo zdravotnícky pracovník by mali byť účastníkmi správneho konania na ÚDZS. Tak by mohli uplatniť svoje práva omnoho efektívnejšie a včas.

Nie každé protiprávne konanie musí byť kriminalizované. Často by postačovala forma priestupku či správneho deliktu s možnosťou udeliť sankciu. To je aj prípad zdravotnej dokumentácie. Prílišná regulácia môže totiž pôsobiť demotivujúco a môže v konečnom dôsledku viesť k tomu, že nás nebude mať kto liečiť. Falšovanie či pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie bolo možné stíhať už v minulosti, napríklad ako niektorý z trestných činov podvodu, alebo trestný čin poškodzovania cudzích práv.

NEJASNOSTI
Na základe konzultácie s odborníkmi som skeptická, čo sa týka možnosti uplatniť narýchlo prijatú novú skutkovú podstatu. Zdravotný stav sa v čase mení a dokazovať, aký ho mal príslušný pacient v danom čase bude spätne veľmi problematické. A to nehovorím o tom, že napríklad posudzovanie zobrazovacích metód je do istej miery subjektívne a dvaja lekári ich môžu posúdiť odlišne. Ak budeme mať dva odlišné popisy, kľudne sa môže začať trestné stíhanie, lebo tu bude dôvodné podozrenie z falšovania a pozmeňovania zdravotnej dokumentácie. To isté platí aj pre prípadnú opravu v zápise v zdravotnej dokumentácii. Vzhľadom na skutočnosť, že tu v každom prípade bude potrebné znalecké dokazovanie, ide o veľmi “drahú” skutkovú podstatu.

Navyše je tu aj elektronizácia zdravotníctva, ktorá fakticky falšovanie a pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie vylučuje.

TOTO NIE JE SKUTOČNÁ POMOC

Ak sme prijali túto zmenu zákona, čo keby sme prijali aj takú kde napíšeme, že zdravotníci nemôžu kradnúť, alebo že nemôžu zámerne nikoho zavraždiť. Je to síce napísané v inej časti trestného zákona, ale zasa, určite by s tým všetci súhlasili a v nevedomosti by boli ešte aj vďační predkladateľovi. Akurát, že zdravotníci su každý deň jednou nohou v base a netreba im to nezmyselne násobiť. Aspoň nie tam, kde už je raz trest možný. Je to krásny svet, kde netreba robiť nič (kšefty s pozemkami sa nerátajú) a užívať si priazeň vlastných obetí. Stačí mať chrbtovú kosť prijímať vďaku a priazeň od rodičov, ktorí prišli o vlastné deti vďaka systému, ktorého ste nie len spolutvorcom, ale robíte všetko preto, aby sa čo najdlhšie udržal a prehlboval.

CESTA JE ZLOŽITEJŠIA, ALE EXISTUJE

Ak chceme skutočne vyriešiť problém so zbytočnými úmrtiami a v čo najväčšej miere zamedziť pochybeniam zdravotníkov, je okrem prísneho dozoru potrebné aj vytvoriť prostredie, kde ich bude chcieť pracovať dostatok a ich zamestnávateľ si bude môcť dovoliť vyberať si. Prostredie, kde budú mať funkčnú modernú techniku, kde nebudú prepracovaní, apatickí, vyhoretí, kde budú mať možnosť osobne rásť vo svojom obore. Do takýchto podmienok budú prichádzať aj noví absolventi, navyše v ňom aj zostanú a budú ho vylepšovať.

Pacientom je potrebné umožniť zdravotníkov hodnotiť (čo by malo mať priamo vplyv na ich finančné ohodnotenie), mali by mať svojho ombudsmana, na ktorého sa vedia obrátiť a funkčný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UDZS). V prípade konania na UDZS by mali byť pacienti (prípadne ich príbuzní) účastníkmi konania s právom dokladať dôkazy, napríklad aj posudky vypracované lekárom, ktorého si oni vyberú. V prípade, ak UDZS rozhodne o nesprávnom postupe zdravotníkov, nemali by poškodení platiť poplatky v prípadnom súdnom konaní. Štát by im mal poskytnúť informácie o tom, aké kroky môžu urobiť a nie snažiť sa im brániť pri uplatňovaní svojich práv.

Existuje množstvo ďalších opatrení, ktorým sa podrobne venujeme v našej reforme zdravotníctva a ktoré reálne zlepšia podmienky v ňom. Áno je to zložitejšia cesta, ale je poctivá a najmä – skutočne rieši príčinu, nie následok. A už vôbec nie je bezcitným vypočítavým politickým ťahom bez reálneho prínosu.

TAK EŠTE RAZ
Rozumiem utrpeniu rodičov, ktorí prišli o deti, veď som sama matkou dvoch detí. Rozumiem aj ich hnevu a volaniu po zodpovednosti. Čo ale v tomto prípade vyčítam pánovi ministrovi Gálovi a vedeniu zdravotníckeho rezortu je, že miesto, aby tlačili na uzákonenie skutočných riešení a skvalitnenie pracovného prostredia zdravotníkov, aby dbali na vymáhanie už dnes platných pravidiel, miesto toho si robia politickú kampaň na strašných osudoch, na ktorých sa za celé tie roky pričinili. A ešte navyše im ako riešenie na obrovskú ranu ponúknu trápnu náplasť.

Pán minister Gál, my v SaS nebažíme po krvi, ale po riešeniach.