Zatvorením nedieľ prídeme mesačne o 429tisíc eur na zdravotných odvodoch. To je 170 liekov Keytruda, ktorý sme si nemohli dovoliť zo zdravotného poistenia kúpiť bohužiaľ už nebohej 33 ročnej Katke. Je to 500 eur príplatok sestrám.

V téme zatvorených nedieľ je stále veľa emócií, preto sa pokúsim do tejto témy vniesť trochu „Excelu“, teda viac faktov a normálnych argumentov. Mne vždy pomáha, keď si spíšem plusy a mínusy konkrétneho opatrenia, tu je môj zoznam pre túto diskusiu:

MÍNUSY ZATVORENÝCH NEDIEĽ

1. JE TO ZÁKAZ

Nech máme akýkoľvek dobrý zámer, tak nemá byť dosiahnutý formou zákazu, ale naopak pozitívnou motiváciou. Ak teda chceme, aby ľudia trávili viac voľného času s rodinami v lese, mali by sme to dosiahnuť tým, že ich motivujeme do lesa ísť a nie tým, že všetko ostatné zavrieme.

2. OBMEDZUJE NAKUPUJÚCICH

Obmedzuje ľudí, ktorí chcú v nedeľu nakupovať. Či už preto, že cez týždeň pracujú, alebo proste len tak, lebo radi chodia s rodinou alebo bez nej v nedeľu na nákupy. Alebo preto, že na výber napr. nábytku zvyčajne potrebujú niekoľko hodín, musia sa zladiť s partnerom a kúpu si premyslieť. To sa im vo štvrtok večer po práci jednoducho nechce riešiť.

3. OBMEDZUJE PRACUJÚCICH

Tento návrh obmedzuje aj tých, ktorí chcú pracovať práve cez víkend. Veľmi dobrým príkladom sú študenti, pre ktorých je nedeľa príležitosť ako si zarobiť na štúdium, stačí sa pozrieť koľko brigádnikov pracuje vtedy v nákupných centrách. Alebo matky s deťmi, ktoré od pondelka do piatku proste nemôžu ísť do práce, pretože im to dieťa nemá kto postrážiť a v nedeľu, keď je doma manžel, si môžu ísť privyrobiť.

4. OBMEDZUJE MAJITEĽOV OBCHODOV

Tento návrh kriminalizuje ľudí, ktorý vlastný osobný majetok (obchod), nadobudnutý z vlastných príjmov, využívajú podľa uváženia.

5. ROZDEĽUJE SPOLOČNOSŤ

Politici nemajú čo zasahovať do ekonomiky pre spiatočnícke morálne súdy založené na presvedčení, že politici vedia lepšie ako ľudia samotní, ako sa treba správať.  Neexistuje žiaden relevantný dôvod robiť z ľudí, ktorí si v nedeľu chcú nakúpiť horších, ako tí, ktorí idú v nedeľu radšej do lesa. Alebo do krčmy. Alebo do kostola. Každý robí tak, ako uzná za vhodné. A tak to má byť.

6. ZVYŠUJE NEZAMESTNANOSŤ

Zatvorenie jedného dňa v týždni znamená, že obchodníci budú potrebovať menej pracovných síl. Ak má zamestnávateľ sedem ľudí, ktorí robia sedem dní v týždni a jeden deň zavrieme, tak už potrebuje len šesť ľudí. Proste zníženie pracovnej doby o 1/7 znamená logicky zníženie potreby personálu o 1/7.

7. ZNIŽUJE VÝPLATU

Nedeľa má 100% príplatok za prácu. Streda nie.

8. PRIDÁVA PRÁCU V INÝ DEŇ

Ak v nedeľu predaj zakážeme, spotreba sa presunie do iných dní. Znamená to, že predavačky budú musieť bežné dni obslúžiť viac zákazníkov. Len bez príplatku.

9. UBERÁ DEŇ VOĽNA A MOŽNOSŤ VOĽBY

Netvárme sa, že dnes ľudia robia sedem dní v týždni a každú nedeľu. Keď robí niekto v nedeľu, má namiesto toho voľno v iný deň. Väčšinou sa robí klasicky krátky-dlhý týždeň a mnohým to tak vyhovuje. Napríklad preto, že majú voľný deň cez týždeň, kedy si môžu niečo vybaviť na úradoch. Keď vezmeme do úvahy nedeľný 100% príplatok, tak akoby takýto pracovník odrobil 2 dni, ktoré nemusí robiť cez týždeň. Prečo im ten deň voľna chceme vziať?

10. ZNIŽUJE KONKURENCIU, ZVYŠUJE CENY

Keď prinútite zatvoriť vybrané obchody, profitovať z toho budú iní obchodníci, ktorí môžu byť otvorení. Stačí sa pozrieť na čerpacie stanice, tie dnes plnia úlohu aj menších potravín a v nedeľu budú môcť byť otvorené. Prirodzene tak ničíme vo viacerých oblastiach konkurenciu, vďaka čomu prirodzene rastú ceny.

11. DISKRIMINUJE OSTATNÉ POVOLANIA

Prečo majú mať voľno len predavačky? A prečo len v maloobchode? Čo pumpárky, čašníčky, kuchárky v reštauráciách? …

12. DISKRIMINUJE VYBRANÝCH OBDCHODNÍKOV

Mnohí obchodníci sami hlásia v nedeľu malé tržby a veľké náklady (platy). Tak prečo dnes nezatvoria a potrebujú na to zákon? Veď im nikto nekáže mať otvorené. Je to preto, aby sa zisky nepresunuli ku konkurencii a aby zostali v ich obchode, len v iný deň – za nižšie náklady na prácu zamestnancov.

13. DISKRIMINUJE INÉ NÁBOŽENSTVÁ A ATEISTOV

Rozmýšľam, prečo sa rozprávame stále o nedeli a prečo nie napríklad o sobote. Veď židovská viera považuje práve sobotu za sviatočnú. A čo s Moslimami? Tí by chceli mať voľno v piatok. A mnohí ateisti možno napríklad v pondelok. Prečo teda len v nedeľu má byť voľno? Lebo kresťania? Lebo kostoly? Slovensko sa podľa Ústavy neviaže na žiadne konkrétne náboženstvo alebo ideológiu.

14. V KRÍZE URČITE NIE

Všetci ekonómovia naprieč (aj tí veriaci) sa zhodujú, že je to ekonomicky riskantné opatrenie. Naviac tú máme krízu. Ak si vezmeme len zdravotné odvody, podľa analýzy INESSu, prídeme zatvorením nedieľ o 429-tisíc eur na zdravotných odvodoch (3300 plných pracovných miest krát 130 eur priemerný zdravotný odvod za pracujúceho človeka). To je mesačne 170 liekov Keytruda, ku ktorým sa nedostala Katka, ktorá mala 33 rokov a pred rokom a pol preto zomrela. 860 zdravotných sestier by mohlo dostať 500 eur príplatok k svojej práci – za tieto peniaze. Ale my ich ideme zakázať.

15. NÁKUP V OKOLITÝCH KRAJINÁCH ALEBO NA INTERNETE

Boli ste niekedy cez sviatok nakupovať napr. v Rakúsku? Plné parkoviská slovenských áut. A nie len bratislavských. Naozaj chceme peniaze, ktoré mohli zostať doma, vyvážať mimo Slovenska? Juh Slovenska vybehne do Maďarska, Východ napr. do Poľska alebo na Ukrajinu. A časť spotreby sa presunie na internet k tým hnusným „západňárskym“ gigantom. Toto sme chceli?

PLUSY ZÁKAZU

Podľa mňa také nie sú. Ale podľa zástancov sú v podstate 3:

1.VOĽNO PREDAVAČIEK

Ale už sme si vysvetlili, že týmto opatrením im vlastne berieme dva dni voľna cez týždeň. To sa mi nezdá férové skóre.

2. MORÁLNA NEDEĽA

Nevie  čo to je, ale v parlamente o tom počúvam z každej strany. Akože v nedeľu je morálnejšie byť doma ako v piatok. Nesúhlasím, nechápem, ale uvádzam to sem, aby mal zákaz aspoň nejaké plusy.

3. ZVYŠUJE SPOTREBU V MENŠÍCH OBCIAH ZVYŠNÝ TÝŽDEŇ

Myslené je to tak, že ak zabránime ľuďom z priľahlých obcí ísť v nedeľu na veľký nákup do Tesca, je väčšia pravdepodobnosť, že ten nákup spravia postupne doma v obci. Pripusťme, že zčasti tento efekt nastať môže. Mám nápad, čo keby sme im zakázali nakupovať inde ako vo vlastnej obci úplne… A bolo by po probléme.

Toto zhrnutie ,, parlamentných argumentov“, hovorí jednoznačne. Predniesla som ho aj v pléne Národnej rady a vyzvala kolegov, aby ma doplnili ak niečo chýba. Prišlo moralizovanie o tom aká som, že nechcem byť v nedeľu v lese a nechcem pokladníčkam dopriať voľno (pritom opak je pravdou), ale argumenty sa nedostavili. Ak nejaké doplníte, budem rada, lebo diskusia na túto tému, napriek jednoznačnej prevahe argumentov proti zákazu, zdá sa, nekončí.

Dajme tomu, že liek stojí 5000 eur za balenie a môžeme nakúpiť napr. 10 balení pre 10 pacientov. A ten 11. má smolu – nechajú ho umrieť, lebo nie sú peniaze. Keď dodržíme zákon prežije nám 18 pacientov. 7 zachránených životov.

Predstavte si, že na vybranú chorobu existuje liek, dovtedy jediný na túto diagnózu – tzv. originál. Keďže na trhu nemá žiadnu konkurenciu, je veľmi drahý. Je však kategorizovaný, čo znamená, že všetky poisťovne ho musia povinne preplácať z verejného zdravotného poistenia a tým pádom je pre pacienta bez alebo s veľmi nízkym doplatkom.

Prínos konkurencie

Zrazu na Slovensko príde konkurenčný liek, tzv. generikum, ktorý lieči rovnako, má dokázateľne úplne rovnaký účinok, ale je o polovicu lacnejší. Štát by mal podľa zákona reagovať tak, že začne preplácať zo zdravotného poistenia len cenu lacnejšieho generika pre všetky lieky v danej úhradovej skupine.  Je to veľmi správne, bez tohto opatrenia by nikdy nezačali klesať ceny liekov a zo zdravotného poistenia by sme platili viac peňazí za liečbu, ktorú vieme nakúpiť lacnejšie.

V momente, ako príde na trh generikum, originálna farmafirma musí reagovať, ak chce zarábať naďalej. Ak by totiž neznížila cenu svojho lieku, vznikol by doplatok, pričom zároveň pre pacientov existuje na trhu lacnejšie riešenie. A nikto si nevyberie dobrovoľne doplatok. Aby mali o liek pacienti aj naďalej záujem, výrobca originálneho lieku v drvivej väčšine preto následne zníži ceny tiež a pacienti tak majú na výber z viacerých možností bez doplatku.  Pre pacienta sa tak nič nemení, ale pre zdravotný systém to znamená, že liečba danej diagnózy bude o polovicu lacnejšia a zostanú zdroje na iných pacientov.

Spravia všetko

Samozrejme predtým, ako firma dobrovoľne zníži cenu, urobí všetko pre to, aby jej zostala garantovaná vyššia úhrada zo štátneho. V tom lepšom prípade sa snaží len oficiálnou cestou argumentovať, že ich liečba je tá jediná správna.  V tom horšom, ale bohužiaľ nie ojedinelom, sa snažia vytvoriť tlak na ministra zdravotníctva, aby revíziu nepodpísal.  Sú firmy, ktoré spravia všetko pre to, aby im garantovaný zárobok zostal. Spraviť všetko môže znamenať aj využiť pacientov a tvrdiť im, že konkurenčný liek im určite ublíži a oni už potom v obavách o vlastné zdravie vytvoria tlak na politikov. Môže to znamenať aj dramatické príbehy v bulvári o tom, aké tisíce bude musieť pacient doplácať, môže to znamenať aj uplácanie lekárov rôznymi spôsobmi, dokonca to môže znamenať aj uplácanie politikov, ak verejný tlak nezaberá. Nečudovala by som sa ak by prišlo aj na vyhrážky… Veď ide o desiatky miliónov eur ročne.

Generiká sú riešením v celom svete

Tento proces, aby sme z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť preplácali farmafirmám za danú liečbu objektívne najnižšie možné peniaze, sa volá revízia úhrad a je povinnosťou Ministerstva zdravotníctva. To má zákonnú povinnosť pravidelne kvartálne prehodnocovať nastavené úhrady za lieky a malo by platiť pravidlo, že rovnakú účinnú látku v akomkoľvek balení preplatia poisťovne v rovnakej výške.

Znie to logicky, všetci odborníci naprieč nie len Slovenska ale aj EÚ, alebo sveta, sa zhodujú, že to je správna cesta. Krajiny sa vzájomne porovnávajú, ktorá používa viac generík. Žiaľ, na Slovensku tento proces za predchádzajúcich vlád nefungoval a farmafirmám sme každoročne zbytočne, z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť, platili desiatky miliónov eur naviac. Toto samozrejme znamená, že tieto peniaze chýbali na liečbu iných pacientov. Toto je presne dôvod prečo nevieme niekomu zaplatiť liečbu na výnimku, alebo nemáme peniaze na lepšie platy setričiek, opravy nemocníc, alebo napríklad objednávkový systém. Jedna z mojich priorít je, aby toto skončilo.

Ak si nebudeme robiť svoju prácu, ľudia budú zbytočne umierať
Na pôde Výboru NRSR pre zdravotníctvo som preto zorganizovala historické prvé stretnutie o revízii úhrad liekov naprieč všetkými dotknutými stranami a aj s pacientskymi organizáciami.
Mojím cieľom je, aby sme neplatili farmaceutickým firmám zbytočné milióny eur z peňazí nás všetkých, ale zároveň, aby pacientom nevznikali doplatky.

Dajme tomu, že liek stojí 5000 eur za balenie a teda môžeme nakúpiť 10 balení pre 10 pacientov. A ten 11. má smolu – nechajú ho umrieť, lebo nie sú peniaze. Keď dodržíme zákon dosiahneme jednotkovú cenu nie 5000 eur, ale 2750 eur za balenie. Za rovnakú sumu tak môžete nakúpiť lieky pre 18 pacientov. Takže ten náš jedenásty pacient v pohode prežije. A v pohode môžeme liečiť aj 12., aj 13. aj 18. pacienta. Preto je dôležité revíziu riešiť. Ide o životy.

K podpisu najbližšej revízie by malo prísť najneskôr 15.7, platná potom bude od októbra. Aktualizovať by sa mala štvrťročne. Kvartálna úspora pri najmiernejšej variante revízie úhrad liekov sa momentálne začína na 4 miliónoch EUR. Žiaľ, desiatky, až stovky miliónov sú zo zdravotného rozpočtu nenávratne preč za roky a mesiace, kedy sa v minulosti revízia úhrad nerobila poriadne.

Pacienti sa báť nemusia
Chcem zdôrazniť, že pacienti sa nemusia obávať, že by nemali rovnako kvalitnú liečbu. Nejde o šetrenie na úkor pacientov, ale v ich prospech, keďže ušetrené peniaze majú smerovať okrem iného aj na financovanie inovatívnej liečby. Kvalita liečby zostane zachovaná, doplatky sa nezmenia a ušetrené peniaze pôjdu tam, kde to treba.

Doteraz sme boli dlhé roky svedkami zanedbanej debaty o revízii úhrad liekov a preto vítam, že boli na výbore aj zástupcovia pacientskych organizácií. Konečne tak príde k finančnej úspore, ktorá bude prediskutovaná aj so samotnými pacientmi. Farmafirmy ich tak už nebudú môcť používať ako štít a v záujme svojich ziskov tvrdiť, že sa ide siahať na ich liečbu.

Naopak, považujem za nanajvýš sociálne a spravodlivé, ak chceme vziať prehnané zisky farmafirmám a dať ich pacientom na ďalšiu liečbu a celkovo do zdravotníctva. Napríklad do rekonštrukcií nemocníc, na moderné prístroje, na inovatívne lieky či na dlhodobú starostlivosť. Lebo viac peňazí v systéme znamená viac zachránených životov.

Aj vy ste si všimli, že smeráci hneď po odchode z vlády zázračne našli recept takmer na všetko? Zrazu po 12 rokoch vlády majú plné ústa odporúčaní.

Prečo teda nekonali keď vládli?

Napr. v zdravotníctve bol za 12 rokov vlády ich najväčší výkon toaletný papier v nemocniciach, aj to len v zopár štátnych. Bez hanby sa teraz tvária, že oni vlastne za nič nemôžu a súčasné problémy sú čisto zodpovednosťou novej vlády.

Koronavírus spôsobí výpadok príjmov pre zdravotníctvo
Zdravotníctvo dnes akútne potrebuje stovky miliónov eur. Na prvý pohľad to môže vyzerať, že príčinou je pandémia koronavírusu a následné spomalenie ekonomiky. Skutočnosť je však iná.

Áno, koronavírus má a ešte len bude mať značný dopad na ekonomiku. Prepúšťanie, zastavenie rastu miezd alebo znižovanie 13. platov či bonusov znamená, že na zdravotných odvodoch sa vyberie výrazne menej financií určených na zdravotnú starostlivosť. Dnes je ťažko odhadnúť presný rozsah výpadku, keďže nevieme s akou silou nás recesia zasiahne, ale odhad je niekde medzi 100-200 miliónmi eur, možno ešte výrazne viac.

Okrem toho majú vplyv na objem finančných prostriedkov v zdravotníctve aj opatrenia na boj s koronavírusom, ako napríklad odklad platenia odvodov alebo plánované politiky vyplývajúce z nového programového vyhlásenia vlády, ako je plánované zrušenie doplatkov na lieky pre ohrozené skupiny.

Sekera smeráckeho rozpočtu je ešte nebezpečnejšia
Najväčšia časť prostriedkov, ktoré dnes zdravotníctvu chýbajú, ale s pandémiou vôbec nesúvisia. Ešte na jeseň minulého roka totiž smerácka vláda prijala rozpočet, ktorý bol už od začiatku deravý a znamenal, že v roku 2020 bude zdravotníctvu chýbať 200 miliónov eur. Potrebné peniaze na vyššie mzdy lekárov a sestier ako len zákonný nárok, zvyšovanie úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, alebo na nové záchranky neboli v rozpočte vôbec reflektované.

Čo na tom, že nielen takmer celá opozícia (ja sama som ešte pred schválením rozpočtu napísala k tomu niekoľko textov), ekonomickí analytici a dokonca aj vlastní vládni úradníci kričali, že rozpočet je zlý a nebude stačiť na financovanie zdravotníctva.

Stojíme pred ťažkými rozhodnutiami
Podľa predpovedí nás nezodpovednosť bývalej vlády dobieha. A to v najťažších časoch. V ideálnom scenári, ak všetko pôjde dobre a od mája sa naša ekonomika opäť rozbehne, v zdravotníctve bude chýbať 400 miliónov eur. Pri pesimistickejšom scenári, teda ak nás zasiahne silná recesia alebo ekonomika sa bude rozbiehať len veľmi pomaly, bude to ešte omnoho viac.

Peniaze budú chýbať v každom rezorte a špajza je po rokoch bačovania Smeru úplne prázdna. Nebude odkiaľ vziať.

Čo nás čaká?

Štát teda bude musieť čiastočne naliať do zdravotníctva obrovskú kopu peňazí aj na úkor ďalšieho zadlžovania Slovenska.  Nestačí však len zvyšovať rozpočet na zdravotníctvo, treba hlavne tvrdo vyhodnocovať, čo za investované peniaze pacienti dostávajú. Napríklad cez toľko omieľanú reformu nemocničnej siete, stratifikáciu, alebo sa zamerať na ziskovosť jednotlivých segmentov v zdravotníctve, či na spotrebu zdravotného materiálu alebo liekov.

Ani to však stačiť nemusí. Slovenské zdravotníctvo potrebuje zásadnú reformu. Nie kozmetické zmeny robené spôsobom, aby sa niekto nenahneval.

Toto sú naše možnosti úspor aj s mojimi hrubými finančnými odhadmi:

50 mil. € – lieková politika (referencovanie, stredne silná revízia úhrad, výnimky,…)

20+ mil. € – platba za lieky do 3 eur s určením celkového stropu  (okrem zraniteľných skupín)

10+ mil. € – nárok pacienta a spoluúčasť (pripoistenie) na neprioritných diagnázoch pri širokom nároku

10 mil. € – SVALZ (diagnostika), vyrokovanie lepších cien

3 mil. € – UDZS, NCZI, operačné strediská záchraniek (zníženie príspevkov, efektívnejšie fungovanie)

6,5 mil. € – zefektívnenie nových 48 staníc záchraniek RZPs (zbytočne založené ako kšeft) – nemusí ich byť tak veľa a nemusia jazdiť v noci, zredukovala som na polovicu dnešných nákladov

5 mil. € – sprísnenie indikácií na kúpele

50 mil. € – optimalizácia nemocníc, zodpovedný manažment nemocníc, zastavenie zadlžovania

10 mil. € – spoluúčasť na hospitalizácii ( 10 eur/hospitalizáciu)

15 mil. € – odstránenie duplicitnej preskripcie

30 mil. € – centrálny nákup a benchmark techniky, liekov a ŠZM

15 mil. € – dôsledná revízia činnosť pri zdravotníckych pomôckach

100 mil. € – poplatok 2€ za návštevu v ambulancii, ktorý by zároveň bránil ,,zbytočným“ návštevám (návštev je cca 60 mil. ročne, ale predpokladám, že by pri spoplatnení nastal pokles, preto rátam s výnosom „len“ 100 mil. €)

____________________________________________________________________

324,5 milióna €

Následkom sa nevyhneme

Toto sú iba príklady možností, ako dostať do zdravotníctva viac peňazí. Druhá strana rovnice ale musí byť citeľené a merané zvýšenie kvality pre pacientov a teda napr. objednávanie na presný termín, lepšie ohodnotení ochotnejší zdravotníci, lepšie vybavené ale aj vyzerajúce nemocnice aj ambulancie, poriadok v poplatkoch, rebríčky kvality poskytoveteľov zdravotnej starostlivosti, dostupnejšia inovatívnejšia liečba, …

Nehovorím, že je potrebné urobiť všetky tieto opatrenia, ani že ich treba robiť hneď a všetky naraz. Je však potrebné začať diskusiu o tom, či chceme zadĺžiť naše deti, alebo sme schopní strpieť následky svojich minulých rozhodnutí, vďaka ktorým sa tu roky šafárilo. Čím budeme mäkší v opatreniach, tým viac zadĺžime krajinu. Alebo znížime dostupnosť a kvalitu už tak dosť zlej úrovne zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Na toto by mal myslieť najmä súčastný minister, aby dokázal byť silnejší ako tí pred ním. Viem, nie je to ľahké, ale má na to vynikajúce podmienky. Začína s čistým štítom a môže férovo vyložiť karty na stôl, pomenovať problémy a diskutovať o možnostiach riešení.

Žiaľ, Slovensko malo smolu, že nám tu 12 rokov vyčíňala pandémia s názvom „Smer-SD“. Táto krajina sa z toho bude spamätávať ešte veľmi dlho, možno dokonca dlhšie, ako z dôsledkov koronavírusu.

 PS: Uvažujem, koľko by do štátneho rozpočtu mohlo pribudnúť napríklad zdanením cirkvi 🙂 

Zrejme sa k vám dostala správa o tom, že nezahlasujem za Programové vyhlásenie vlády (PVV), ktoré má na najbližšie štyri roky určiť jej politické priority. Toto rozhodnutie je mojím najťažším politickým rozhodnutím v živote…

Chcem však zdôrazniť a garantovať, že súčasná vládna koalícia má moju plnú podporu.

Napriek tomu, že lojalitu považujem za jednu zo základných politických cností, ešte o stupeň vyššie je v mojom rebríčku zásada, ktorú upravuje aj Ústava SR, a to vykonávať mandát poslanca podľa svojho svedomia a presvedčenia. A to mi hlasovať za niečo, čo ide proti všetkým mojím princípom a v konečnom dôsledku možno spôsobí ďalšie zbytočné úmrtia slovenských pacientov, nedovolí.

Prečo som sa takto rozhodla?
Programové vyhlásenie vlády totiž obsahuje zámery, na ktoré som opakovane upozorňovala, že s nimi nesúhlasím a sú v rozpore s princípmi, ktoré som ako poslankyňa NRSR dlhodobo zastávala a na základe ktorých som dostala hlasy vo voľbách.

Konkrétne zásadne nesúhlasím s tým, aby súčasťou PVV bolo koketovanie s myšlienkou zrušiť pluralitný systém zdravotného poistenia a zaviesť tak iba jednu, štátnu, zdravotnú poisťovňu. Dôvodov je milión a každý, kto zdravotníctvu rozumie aspoň trochu, vie, že je to drahá a nebezpečná hlúposť.

Konkurencia ako jediná ma vplyv na cenu a kvalitu. Iba obava, že prídete o klienta (v tomto prípade poistenca) a ten odíde k lepšej alebo lacnejšej konkurencii, vás dlhodobo núti snažiť sa byť lepší ako ,,súper“ a teda buď ponúkať lepšie služby za rovnakú cenu, viac služieb za rovnakú cenu alebo rovnaké služby za nižšiu cenu. To je ten konkurenčný boj, súťaž založená na prirodzených ľudských povahách a motiváciách. Funguje všade, zdravotnícky sektor nevynímajúc. Akonáhle tuto súťaž odstránime, štátni úradníci a nominanti nebudú mať dôvod zlepšovať sa, lebo poistenci nebudú mať kam utiecť ,,za lepším”. Lepšie nebude. Ani iné nebude. Nebude existovať žiadna možnosť voľby, len povinnosť platiť.

Navyše sú to práve súkromné poisťovne, ktoré strážia svoje výdavky. Áno, robia to aj pre snahu zabezpečiť svojim majiteľom vyšší zisk a neplytvať zbytočne, ale tým vlastne strážia aj verejné zdroje. Dokonca aj v štátnej poisťovni. Napriek tomu, že je to primárne v záujme štátu, práve súkromné poisťovne navrhujú revízie úhrad, kontrolujú referencovanie cien liekov (zrejme vám to nič nehovorí, ale ak sa to nerobí, farmafirmám zaplatíme desiatky miliónov eur viac, ako musíme), odhaľujú podvody poskytovateľov. Ak by sme teda zničili konkurenciu a kontrolu, ktorú prinášajú súkromné poisťovne, stálo by nás to ďaleko väčšie peniaze, ako si kedy vybrali na ziskoch všetky dokopy. A tie peniaze by nám potom chýbali pri liečbe ľudí a zachraňovaní životov.

Istotne je potrebné obmedziť prípadný zisk poisťovní a podmieniť ho konkrétnym prínosom pre pacienta. Určite je potrebné určiť tzv. základný nárok a tým otvoriť možnosť lepšieho konkurenčného boja. Je tiež potrebné cez Protimonopolný úrad a zverejnené zmluvy sledovať vplyv vlastníkov poisťovní na trhu a dodržiavanie pravidiel. Ale pluralita v zdravotnom poistení a s ňou spojená konkurenčná súťaž je jednou z najdôležitejších a najprínosnejších vecí v zdravotníctve, ktorú treba rozvíjať, nie likvidovať. Slovenské zdravotníctvo dnes potrebuje skutočné riešenia, ktoré ho posunú ďalej.

Sľúbila som podporiť PVV v pôvodnom znení, na nové sa ma nikto nepýtal

Navyše, dvakrát bol bod o unitárnom systéme z PVV po dohode odstránený a opäť tam bol zaradený bez môjho súhlasu alebo dohody so mnou, v závere dokonca bez môjho vedomia. Prvýkrát bol stiahnutý na koaličnom stretnutí u pána premiéra po diskusii s ministrom Krajčim (a inými). Napriek tomu mi minister na druhý deň len mailomoznámil, že tento bod znova zaradí a pridá ešte bod o štátnej distribučnej spoločnosti. Následne bol bod o unitárnom systéme stiahnutý na stretnutí vyjednávacích tímov, o čom mám aj textovú správu. O tejto skutočnosti som informovala aj odbornú verejnosť, s ktorou som vyhlásenie konzultovala. Následne ale bolo zverejnené programové vyhlásenie vlády obsahujúce unitárny systém.

SaSka mala 6%, OĽaNO 25

OĽaNO malo v zdravotníckej časti PVV 63 bodov zo svojho programu (bez bodu o unitárnom systéme), SaS len 3. Práve v tom spočíval kompromis pôvodnej dohody, že som ďalej netrvala na našich požiadavkách, keď bol minister Krajči ochotný ustúpiť a stiahnuť z PVV unitárny systém. Iste, v mnohých bodoch sa OĽaNO zhoduje s naším programom, napriek tomu si myslím, že požiadavka nedávať tam ďalší, 64. bod a navyše takto konfliktný, bola primeraná.

Rozumiem, že sa na Koaličnej rade môže schváliť iné znenie. Rozumiem, že rezort zdravotníctva má strana OĽaNO. Plne tolerujem výsledky volieb. Na svoje konanie majú kolegovia bez pochýb legitímne právo. Ja však žiadam, aby boli potom moje práva rovnako tolerované a aby ich uplatnenie nebolo považované za,,neposlušnosť” alebo nelojálnosť.

Nechcem byť ako Bugár

Prosím, skúste pochopiť aj moju pozíciu. Hlasovaním proti svojmu presvedčeniu, proti svojim verejným tvrdeniam, proti programu strany SaS by som úplne stratila tvár a nijak sa neodlišovala od tých politikov, ktorých som za takéto konanie v minulosti výdatne kritizovala. Veď uznajte, keby som teraz pod tlakom konala proti svojmu presvedčeniu a zásadám, akú by ste mali záruku, že tak nespravím aj v budúcnosti, kvôli niečomu, niekomu inému? Toto je čiara, za ktorú sama kôli sebe nechcem ísť.

Hlasovať teda nebudem nijako, pretože neexistuje možnosť, aby som volila tak, ako by som chcela. Teda podporiť vládu a zároveň nepodporiť súčasné znenie PVV.

Keby sa takto správali všetci, vláda by nevznikla

Áno, to je pravda. Na rovinu priznávam, že ak by sa na mojom hlase lámala podpora vláde, ak by existoval takýto naliehavý „vyšší princíp“, tak by som sa rozhodla inak. Ten ale neexistuje a jediné čo sa stane je, že PVV dostane o jeden hlas menej.

Vládu podporujem

V mojom rozhodnutí nie je žiadny postranný úmysel, ani nejdem proti PVV alebo proti vláde. Využila som iba svoje právo poslankyne NR SR. Vládnu koalíciu plne podporujem a ako poslankyňa za stranu SaS podporujem aj princípy, na základe ktorých vznikla.

Korona zasiahla všetky oblasti hospodárstva, vrátane ambulancií lekárov. Počty zdravotných výkonov sa výrazne znížili, pacienti odkladajú odložiteľné, niektorí lekári zatvárajú ambulancie z obavy o vlastné zdravie.

Aj lekárom preto hrozí dramatický výpadok príjmov.

Zdravotné poisťovne ponúkli ambulanciám záchrannú sieť. Špecialistom ponúkli garanciu 75% bežných platieb, aj keď nebudú mať žiadnych pacientov. Lekárom s kapitáciou – teda pravidelnou mesačnou platbou podľa počtu pacientov v kartotéke (všeobecní lekári, pediatri, gynekológovia) ponúkli 85% z kapitácie. Telefonáty s pacientami budú platené navyše a plánuje sa zvlášť platiť aj ošetrenia s použitím ochranných prostriedkov. Ak by náhodou niektorý lekár robil rovnako, alebo dokonca viac ako pred krízou, dostane zaplatené viac. Navyše sa ambulancií týka aj záchranný balíček pre podnikateľov. Budú mať nahradené časti výdavkov za platy a odvody zamestnancov, odložené úvery a čoskoro aj nájmy a tiež dotácie v prípade výpadku príjmov o viac ako 20%.

Chcú viac

Niektoré ambulancie združené vo Zväze ambulantných poskytovateľov sa však cítia dotknuté. Toto sú ich argumenty:

1. My v ambulanciách sme a robíme

Podľa údajov NCZI ambulatní lekári vykazujú bezmála o polovicu menej E-vyšetrení, ako je bežné. Iste sú jednotlivci, ktorí robia rovnako alebo viac (a tí aj zarobia viac). Ale je jednoducho faktom, že celkovo sa teraz v ambulanciách menej vyšetruje. Samozrejme, pacienti, ktorí teraz vyšetrenia pre hrozbu nákazy odkladajú, sa po odoznení hrozby nárazovo vrátia do ambulancií. A všetky tieto vyšetrenia bude v budúcnosti platiť znova len a len zdravotná poisťovňa zo zdravotných odvodov ľudí. Preto je rozumné odložiť si aspoň niečo na tieto budúce platby. Jedine, že by sa lekári dnes zaviazali, že budúce vyšetrenia „nad bežný limit“ sa im budú odrátavať z dnešných platieb za zaplatené, ale nezrealizované vyšetrenia. To ale lekári tiež odmietli.

Mimochodom, v Bratislave sa dnes začal rozvoz ochranných prostriedkov do ambulancií. Vo viac než polovici ambulancií nikto nebol, ani nezdvíhal telefón.

pokles E-vyšetrení (NCZI)

1. Čelíme riziku bez ochranných prostriedkov

V tomto majú ambulancie úplnú pravdu. Štát (a môže nám byť fakt jedno, ktorá vláda) sa nepostaral o to, aby boli zdravotníci dostatočne chránení. Proste s touto situáciou nerátal. Ochranné prostriedky ako respirátory a rúška v čase koronakrízy dostávajú ambulancie až v týchto dňoch, aj to v biednom počte. Preto si nakupujú drahé ochranné prostriedky sami, z vlastných peňazí. Toto ale nevyrieši rovnaký 100% paušál pre všetkých bez ohľadu na to, či robia v teréne priamo s potenciálne infekčným pacientom, alebo usmerňujú pacientov z domu cez telefón. Vyriešia to 4 adresné kroky:

• ďalší nákup a distribúcia ochranných prostriedkov do ambulancií,
• možnosť, aby vedeli nakupovať od štátu ochranné prostriedky za nižšiu – regulovanú cenu,
• preplatenie ošetrenia potenciálne infekčného pacienta,
• úhrada 100% PN v prípade Covid-pozitívneho zdravotníka, plus riešiť takúto udalosť ako pracovný úraz.

Všetky tieto adresné kroky sa snažíme postupne realizovať a všetky sú lepšie ako paušálna odmena, lebo cielia na tých, ktorí skutočne riskujú.

1.  Máme náklady, ak nebudeme mať príjmy tak nás to zničí

Samozrejme, treba urobiť všetko preto, aby sa ambulanciám znížili náklady na mzdy zamestnancov, odvody, nájmy, prípadne splátky úverov. Toto do značnej miery rieši záchranný balíček vlády pre podnikateľov, ktorý tieto náklady priamo prepláca, znižuje, alebo odkladá v čase. Takáto pomoc ide z účtu rezortu hospodárstva alebo sociálnych vecí.

V prípade, ak by ambulancie dosiahli 100% preplatenie svojich bežných príjmov, hospodársky ani sociálny záchranný balíček by sa ich netýkal. A teda by dosiahli iba to, že by vyčerpali oveľa viac z už tak strašne podfinancovaného zdravotníctva, ktoré musí ešte čeliť koronakríze. A keďže rozpočet je len jeden, tak by sme aj lekárom, ktorým sa nedá ani len dovolať, alebo sa tvária, že sú v ambulancií ale v skutočnosti tam nie sú, platili rovnako ako tým, ktorí aj v tomto čase makajú.

Fér a nefér

Chcieť preplatiť náklady a svoju skutočnú, reálne vykázanú prácu, je úplne legitímna a férová požiadavka. Preto je v poriadku očakávať akúsi záchrannú sieť a preplatenie nadštandardných výkonov.

Požiadavku plnej platby ambulanciám bez ohľadu na to či, a koľko robia pre svojich pacientov, bez ohľadu na to či táto platba platí náklady ambulancie alebo zisk, však nepovažujem za korektnú. Rovnako ako citové vydieranie, nepravdivé výroky a osobné útoky malej skupinky ambulantných lekárov, alebo vedenia ZAP. Kríza vykresľuje skutočné charaktery a odhaľuje tých, ktorí sa aj v takýchto podmienkach na úkor vlastných kolegov a pacientov odmietajú vzdať pohodlia plných paušálnych platieb (bez ohľadu na skutočný výkon), navyše zaručujúcich najziskovejšie marže v sektore. To nie je útok, ani neúcta, to je len ďalší fakt.

Ziskovosť jednotlivých ambulancií (Dušan Zachar (Ineko))

Je úplne v poriadku, ak lekári zarábajú 

Zo srdca im to prajem a budem sa za peniaze do zdravotníctva, aj pre nich, biť ako lev – tak ako doteraz. Dokonca si myslím, že marže v zdravotníctve by mali byť dvojciferné a začínajúce jednotkou. Teraz je tu však kríza, v ktorej krváca hospodárstvo. Už tak kolabujúci zdravotnícky rozpočet nestíhal ani pred krízou a pri odložených odvodoch (záchranný balíček vlády) a znížení príjmov za ekonomicky aktívnych (vzrastie nezamestnanosť) sa bude zvíjať v posmrtných kŕčoch, ak nebudeme rozumní. Teraz nie je čas pri polovičnom počte vyšetrení očakávať 20 %-né zisky ambulancie. Bavme sa prosím korektne. Všetko to totiž platíme z peňazí ľudí, ktorým potom nebudeme mať z čoho zaplatiť liečbu.