hlavny blog

1144 = 400 + (cca 16/mesiac). Toto dokážu pochopiť len ozajstní frajeri

Voliči programy strán nečítajú. Mali by si ale byť aspoň istí, že strana, ktorú volia, má dobrý a realizovateľný program. A mal by to o nej hovoriť aj niekto iný, okrem strany samotnej.

Strana bez programu je totiž rovnakým podvodníkom, ako automobilka bez nákresov áut (© Eugen Jurzyca). Nevie čo má robiť, kde, ani kedy, v akom poradí a na prvej závade veľmi ľahko stroskotá. Deň po voľbách sa len začne orientovať, spisovať, uvažovať a plánovať. Takto zabije prvé dva – tri roky vlády a reálne zmeny k lepšiemu nestihne. Ďalší premárnený čas.

My sme si celé prípravné štádium poctivo prešli už pred voľbami a v siedmych celkoch sme predstavili najobsažnejší program v histórii SR. Hovoríme pravdu, hovoríme na rovinu. Preto v našich 1144 riešeniach zrejme nájdete aj tie menej populárne, aj také, s ktorými nebudete na 100% súhlasiť. Nezabúdajte ale, nehľadáte dokonalú zhodu ako keď si hľadáte životného partnera. Hľadáte dopravný prostriedok, ktorým sa dostanete najbližšie k cieľovej destinácii. Program SaS nás všetkých dopraví do krajiny, kde sa oplatí pracovať, podnikať a žiť.

Ako to chceme stihnúť

Ak sa pozrieme späť, do predchádzajúcich volebných období, program SaS bol nezávislými analytikmi zakaždým vyhodnotený, ako najlepší.  Je to hlavne z toho dôvodu, že v našom programe nenájdete všeobjímajúce frázy,  ktoré nám sľubujú, že všetko budeme mať zadarmo a nemusíme nič robiť. SaS ponúka reálne riešenia, ktoré sú jasné, premyslené a fungujúce. A to najdôležitejšie – v praxi realizovateľné.

Niekto si môže položiť otázku, ako to chceme všetko stihnúť, veď to vychádza približne 1 riešenie na každý deň. Z našich 1144 riešení: 366 odbúrava byrokraciu, 344 znižuje korupciu, 671 nespôsobuje výpadok vo verejných financiách a 576 je možné realizovať ihneď.  400 riešení  (viac ako 1/3 z nášho programu) je takých, ktoré sa dajú urobiť hneď (napr. odstrániť rôzne nezmyselné regulácie) a zároveň nemajú dopad na štátny rozpočet. Tieto predložíme hneď na začiatku a na ostatné máme 4 roky.

Bu-bu-bu
Mnoho politikov zavádza občanov s tým, že všetky sociálne opatrenia, ktoré doteraz ,,urobili“ pre nich, by sme chceli zrušiť. Nie je to tak. Nebudeme ich rušiť, iba tie najväčšie hlúposti nahradíme rozumnými riešeniami.
Napríklad obedy zadarmo nahradíme vyšším príspevkom pre rodiča, ktorý sám rozhodne, ako peniaze použije. Či kúpi dieťaťu obedy, alebo sa naje doma a kúpi mu čižmy na zimu. Vlaky zadarmo upravíme tak, že už nebudú zadarmo, ale študenti a dôchodcovia budú cestovať s výraznou zľavou. Miesto 5 eur tak lístok bude stáť 1 euro. Obmedzí sa tak nezmyselné plytvanie a navyše, zostane aj na zľavy pre tých študentov a dôchodcov, ktorí cestujú autobusmi.

234 riešení pre kvalitnú starostlivosť

Zdravotníctvo je jednou z našich kľúčových oblastí. Spolu s kolegami a zdravotníckymi odborníkmi sme venovali množstvo času tomu, aby sme dali dokopy riešenia, prostredníctvom  ktorých zmeníme od základov fungovanie slovenského zdravotníctva. Spokojní budú nielen pacienti, ale i zdravotnícky personál. Spísali sme 234 opatrení, ktoré sa dotýkajú nielen zdravotníctva, ale i ďalších oblastí (dlhodobá starostlivosť, sociálne veci a pod.). Do zdravotníctva prinesú zemetrasenie, na konci ktorého bude kvalitnejšie a moderné zdravotníctvo.

Sloboda, solidarita a zdravý rozum 

sú základné hodnoty strany SaS. Ľudom, ktorí sami najlepšie vedia riadiť svoj život, chceme dať slobodu, aby im štát prestal hádzať polená pod nohy a aby mali čo najviac a najlepších možností. Pracujúcim, chceme brať čo najmenej z ich výplat. O slabých a odkázaných, aj o našu budúcnosť, naše deti, sa postaráme.

SaS je pripravená prevziať zodpovednosť za Slovensko, pretože má:
✓HODNOTY A VÍZIU
✓PREMYSLENÉ RIEŠENIA
✓ODBORNÍKOV A ČESTNÝCH ĽUDÍ
✓VYBUDOVANÉ REGIÓNY
✓POCTIVÉ FINANCOVANIE
✓DLHOROČNÉ SKÚSENOSTI

12 rokov je dlhá doba, počas ktorej naša krajina stagnovala (ak nie upadala). Samozrejme uvedomujeme si, že aj my máme chyby (veď kto ich nemá), ale nemáme žiadne korupčné kauzy a svoju robotu si robíme vždy poctivo. Kontinuálne, bez ohľadu na volebné cykly a módne vlny. Pod tlakom nezradíme, neotočíme. Sme tu už viac ako desať rokov. Sme pripravení.

Za problém s čakaním si pacienti môžu sami. Skutočne?

Pre pacientov je jedným z najviditeľnejších problémov slovenského zdravotníctva nedostupnosť lekára, keď ho potrebujú. Buď musia čakať mesiace na objednaný termín alebo si odsedia niekoľko hodín (v horšom prípade dní) v čakárni.

Mnohí vravia, že jednou z príčin tejto situácie sú samotní pacienti.

Slovensko je totiž rekordérom a má spomedzi členských krajín EÚ najvyšší priemerný počet návštev lekárskych ambulancií, viac ako 11 ročne. Spolu s nedostatkom špecialistov a všeobecných lekárov to spôsobuje preťaženosť systému a veľmi často nekonečné čakanie.

Problémom však nie je, že by Slováci boli v porovnaní s ostatnými Európanmi hypochondri alebo návštevu lekárov považovali za svoje hobby. Ťažkosti s nadmerným počtom návštev u lekára primárne spôsobuje zle nastavený systém, ktorý pacientom v podstate nedáva na výber. Ten sa musí zmeniť, aby sa problém s nedostupnosťou primárnej sféry vyriešil.
Ako zmeniť systém?

1. Zabrániť zbytočným návštevám
Pacienti by mali vedieť časť svojich problémov riešiť z domu bez nutnosti návštevy lekára. Mali by mať v prvom rade čo najviac dostupných informácií už z pohodlia domova, napr. v podobe oficiálneho webového portálu. Súčasťou dostupnejších informácií by malo byť meranie výsledkov jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich vzájomné porovnávanie v podobe rebríčkov.
Ďalším riešením je dať pacientom možnosť telefonických konzultácií v podobe lekára na telefóne, ktorý by im poradil najlepší postup ešte predtým, ako si pôjdu sadnúť do čakárne.

2. Pridať a zároveň ubrať kompetencie všeobecným lekárom
Ak už je návšteva lekára nutná, tak by mala časť jednoduchších kompetencii všeobecného lekára prebrať zdravotná sestra. Nie je nutné, aby všetko robil všeobecný lekár, keď sa toho môže ujať šikovná sestra. A naopak, všeobecní lekári by zas mali prebrať časť kompetencii od kolegov špecialistov, aby nerobili len preposielačov pacientov a vypisovačov výmenných lístkov, ale vedeli časť špecializovanej starostlivosti poskytnúť priamo. A mali by byť za to finančne ohodnotení, aby sa im liečiť “oplácalo”.

3. Zmena ohodnotenia lekárov
Všeobecní lekári by mali byť hodnotení za liečenie a vyliečenie pacienta a nie len za to že, ho držia v databáze (kapitácia). Potom sa totiž snažia akékoľvek ďalšie náklady, teda vyšetrenia, presunúť na svojich kolegov špecialistov, ktorí sú takto neúmerne zahltení. Čiastočne však treba zachovať aj kapitáciu, keďže správne počíta s tým, že ak sa všeobecný lekár o svojho pacienta dobre stará, tento bude zdravý a nebude ho navštevovať. Malo by ísť teda o kombináciu kapitácie a platby za výkony s vyšším ohodnotením.

4. Zodpovednosť poisťovní

Zároveň je nutné podmieniť výber zisku poisťovní zlepšením konkrétnych merateľných výsledkov svojho kmeňa. Dosiahneme tak to, že poisťovne samotné budú nútené tlačiť na zlepšenie výsledkov pacientov u jednotlivých poskytovateľov a na efektívne nastavenie systému. Inými slovami, budú viac platiť poskytovateľom za liečenie a vyliečenie pacienta.

Samozrejmosťou má byť funkčný objednávkový systém, kde sa bude vedieť objednať pacient na konkrétny termín. Alebo ho môže objednať lekár, či priamo poisťovňa. Malo by ísť o spoločné webové sídlo, na ktorom bude zoznam poskytovateľov podľa špecializácii s vytvorenými časovými oknami na jednotlivé vyšetrenia, na ktoré sa budú pacienti hlásiť. A ktoré budú samozrejme rátať aj s urgentnými prípadmi. Vo výsledku budeme takto vidieť, koľko lekárov  je v danej odbornosti ako časovo vyťažených, aké sú reálne čakacie doby u jednotlivých špecialistov. Ak súčasne určíme maximálne čakacie doby, budeme jasne vidieť, ktorá poisťovňa si plní svoje povinnosti.  Ak si ich neplní, bude nútená zazmluvniť viac lekárov, či lepšie zaplatiť za jednoduchšie špecializované výkony u všeobecných lekarov. Inak príde o zisk. Bude tiež motivovaná robiť nábor nových špecialistov a vopred sa pripravovať sa na ich nedostatok, čo vie koordinovať s VÚC, alebo so štátom.


Potrebujeme komplexnú zmenu systému

Nadmerné návštevy špecialistov nie sú dobré pre nikoho. Ani pre pacientov, ktorí si musia odcestovať a „odčakať“ svoje. A ani pre špecialistov, ktorí by mali dostať vyššie ohodnotenie za jednotlivé výkony, ktorých by však malo byť menej, pretože väčšia časť by sa mala spraviť u všeobecných lekárov. A štát, ktorý v tomto nastavení plytvá peniazmi bez toho, aby pacient dostal najlepšiu možnú starostlivosť, by to mal prostredníctvom regulácie a poisťovni ustrážiť.

Zdravotníctvo nedokážeme zlepšiť bez väčších systémových zmien. Áno, nebude to jednoduché a bezbolestné, ale len tak sa posunieme konečne vpred. My s SaS sme na to pripravení.

Rebríček 7 najväčších zlyhaní tejto vlády v zdravotníctve

Rok 2019 bol pre slovenské zdravotníctvo zlým rokom. Nepodarilo sa takmer nič systémové a dvakrát sa musel opravovať rozpočet. Zdravotníctvo sa stalo bojiskom rôznych politických frakcií vládnej koalície, …

… čomu ministerka Kalavská nedokázala zabrániť. Neúspešný rok symbolizuje a korunuje jej demisia na záver roka.

Tu je rebríček najväčších zlyhaní tejto vlády v zdravotníctve za rok 2019. Začíname od siedmeho miesta, som zvedavá, či uhádnete to prvé.

7. Novela, ktorá umožnila škandál

Parlament na návrh vlády schválil ministerkou predloženú novelu zákona, ktorej súčasťou bol presun výberového konania a povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS) z MZ SR na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Táto zmena bola na začiatku škandálu s výberovým konaním na udelenie nových licencií prevádzkovateľom ambulancií ZZS. V rámci tendra ÚDZS urobil viacero pochybení, čo viedlo k odstúpeniu jeho predsedu, nového doteraz nového nemá. Víťazi pochybnej súťaže sú stále platní, zmluva nebola nijak napadnutá.

6. Nutnosť očkovať neprešla

Ministerstvo zdravotníctva neuspelo v parlamente s návrhom novely, ktorá mala zaviesť absolvovanie všetkých povinných očkovaní podľa očkovacieho kalendára ako nutnú podmienku prijatia dieťaťa do predškolského zariadenia. Nedokázalo tak presadiť ani túto „nepolitickú“ tému, ktorá mala chrániť spoločnosť pred chorobami, ktoré už dávno mali byť minulosťou.

5. Plytvanie a dlhy stále pokračujú

Záverečná správa revízie výdavkov II ako aj Priebežná implementačná správa 2019 poukázali na pretrvávajúce neefektívnosti v slovenskom zdravotníctve, napriek čiastkovým úsporám. Najmä v oblasti liekovej politiky, kde sa nepodarilo dosiahnuť naplánované úspory vinou nepodarenej novely a nedôslednej revízie úhrad liekov.

Taktiež sa nepokročilo pri zastavení zadlžovania štátnych univerzitných a fakultných nemocníc, ktoré napriek oddlženiu generujú naďalej stratu vo forme tvorby záväzkov po lehote splatnosti. Navyše, časť starých dlhov nemocníc odkúpila spoločnosť Magellan, ktorú vlastní talianska Banca Farmafaktoring. Talianom takto dĺžime už okolo 100 mil. EUR a keďže neplatíme, plánujú sa súdiť. A uspejú.

4. Ruina Rázsoch stále stojí a Bratislava nemá modernú nemocnicu

Pellegriniho vláda veľmi málo pokročila pri budovaní novej univerzitnej nemocnice na Rázsochách. Až v júni začala búracie práce v areáli a v decembri mohol pokračovať proces verejného obstarávania na zhotoviteľa projektovej dokumentácie a medicinálneho návrhu, keď ÚVO uzavrel všetky námietky. Zodpovednosť MZ SR za lajdácky pripravené podklady je nespochybniteľná. Medzitým Bratislava a celé Slovensko nemá novú koncovú nemocnicu, ktorá by v starostlivosti o pacientov dokázala konkurovať plánovaným Borom.

3. Chýbajúci pokrok v starostlivosti o odkázaných

Situácia v dlhodobej starostlivosti je v súčasnosti alarmujúca a každodenne na to doplácajú všetci zdravotne alebo sociálne odkázaní. Ministerstvo zdravotníctva rezignovalo na vypracovanie a schválenia zákona o dlhodobej starostlivosti a spolupráca s Ministerstvom sociálnych vecí takmer nefunguje. V tejto oblasti sa teda dosiahlo len provizórium, keď sa schválilo ošetrovné na tri mesiace (55% zo mzdy), no bez akejkoľvek podpory lekára, sestry, fyzioterapeuta, či opatrovateľky. Prešla teda len časť vypracovaná rezortom sociálnych vecí, následná zdravotná starostlivosť napriek pompéznym tlačovkám a sľubom neprešla vôbec.

2. Totálne nezvládnutý rozpočet

Vláda musela dvakrát riešiť dofinancovanie zdravotníctva. Na jar kvôli zlému odhadu počtu poistencov štátu (robí ho Ministerstvo financií), druhýkrát na jeseň kvôli zmenám zákonov, s ktorými rozpočet na rok 2019 nerátal. Najhoršie na tom je, že ani po tomto sa Pellergriniho vláda nepoučila. Schválený rozpočet na rok 2020 je opäť nerealistický. Čiastočne ráta s úsporami tam, kde sa ich nepodarilo presadiť ani v minulých rokoch. Navyše už podľa decembrovej daňovej prognózy bude výber odvodov od pracujúcich nižší o 5 mil. EUR (to je len pokles medzi septembrom a decembrom). Samotní tvorcovia rozpočtu deklarujú, že bude chýbať 180 mil. EUR na dofinancovanie ambulancií a nemocníc, od ministerstva financií však dostali len 39 mil EUR. Sami takto priznávajú, že rozpočet je stratový. A to vôbec nerátajú s vyplatením starých dlhov nemocníc.

Rozpočet neprináša nijaké rozvojové stimuly, a vzhľadom na to, že sa nepodarilo schváliť reformu nemocníc ako aj dlhodobej a následnej starostlivosti, nedáva nijakú nádej na zlepšovanie pomerov v sektore. Na túto stagnáciu a rozklad zdravotníctva prispeje ekonomicky aktívny občan a 1826 eur ročne na odvodoch a každému nepracujúcemu prispeje cez dane 400 eur.

1. Krach reformy nemocníc

Toto je nielen udalosť roka, ale pravdepodobne aj celého funkčného obdobia súčasnej vlády. MZ SR síce pripravilo návrh zákona, ktorý predpokladal reformu nemocníc (stratifikáciu) s veľkou starostlivosťou, absolvovalo celé MPK (2x), získalo podporu vlády, veľkej väčšiny odbornej verejnosti i časti opozičných poslaneckých klubov, no tak veľmi potrebnú reformu sa vďaka Smeru a najmä Robertovi Ficovi nepodarilo presadiť v NR SR. Krach stratifikácie je typickým obrazom vládnucej koalície, ktorá uprednostnila vlastný politický zisk pred zachránenými životmi mnohých občanov.

Ministerka Kalavská chcela aj stratifikáciu (mohla  skôr), aj očkovanie, dlhodobú starosltlivosť, vyššie koeficienty pre sestry, alebo zjednodušenie vstupu zahraničných lekárov na slovenský trh.  Ale neprešla cez vlastných. Škoda.

Takto to vyzerá, keď ste nominantom Smeru. Bojujete s veternými mlynmi. Pričom v prípade Smeru ide priam o uragán. Dlhoročný, zakorenený, dobre živený a aj tým najlepším úmyslom nezastaviteľný uragán. Zmeniť to môžeme 29.2.2020.

Kollár kopal do stratifikácie, pretože ministerka odmietla uzákoniť povinné členstvo v SLK

Tento blog som chcela napísať už dávnejšie, ale stále sa dialo niečo dôležitejšie. Aj teraz sa deje. Napríklad to, že parlamentom neprešla reforma nemocníc, ktorá mala ambíciu zachraňovať ľudské životy.

Vinu čiastočne nesie aj samotná ministerka, ktorá predložila legislatívu príliš neskoro. V závere ale neprešla kvôli Robertovi Ficovi a Petrovi Pellegrinimu, ktorí ministerku mesiace dehonestujúco cvičili a potom už tradične uprednostnili stranícke záujmy nad ochranou ľudí. A vinu nesie aj partička lekárov okolo prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK) – Mariána Kollára, ktorí pobehovali po parlamente a váhou svojho bieleho plášťa absurdnými argumentami presviedčali poslancov, aby za reformu nemocníc nehlasovali.

Lekár, alebo politik?

Marián Kollár vstúpil do politiky v roku 1998, keď bol podpredsedom strany Naše Slovensko. Túto stranu viedol a financoval Ladislav Hampl, šéf zdravotnej poisťovne Perspektíva. Vstupom do politiky chcel oddialiť, alebo zakryť finančné problémy v poisťovni. Nevydalo. Následný krach poisťovne Perspektíva (vtedy druhej najväčšej na trhu!) zanechal poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s neuhradenými faktúrami za 2 až 4 miliardy korún.

Kollár to o osem rokov neskôr (2006) skúšal vo veľkej politike znova, tentoraz v tričku strany HZD, ktorú zakladal Ivan Gašparovič. A nedávno to skúšal u Druckera. Zdá sa, že to nevyšlo a tak bude robiť politiku tak, ako doteraz. Z úzadia a bez prevzatia zodpovednosti.

Profesionálny krikľúň

Nenájdete mnoho protestov, štrajkov a iných „vydieračských“ akcií v štýle ,, nepostaráme sa o pacienta, ak…“, za ktorými by nestála tvár Mariána Kollára. Tento človek je však už dlhodobo predĺženou rukou Smeru a Róberta Fica. Aj teraz sa stal jediným argumentom pre Fica a jeho zbojnícku družinu. Môžu povedať, že lekári so stratifikáciou nesúhlasia, pretože ich šéf organizuje tlačovky a posiela stanoviská o tom, aká hrozná táto reforma je. Bez problémov a akýchkoľvek podkladov rozporuje svetové štúdie, stanoviská kolegov – hlavných odborníkov a ďalšej odbornej verejnosti. Vraj on dokáže napísať lepšiu reformu nemocníc za tri týždne. Človek len dumá, prečo to teda za posledných 20 rokov vykrikovania nespravil. Keď ho nechce verejne podporiť dostatok lekárov, neváha nastrčiť komparz, ktorý navlečie do bielych plášťov. Len aby to vyzeralo.

Povinné členstvo v SLK

Najhlasnejšie však kričí, keď bojuje za svoje záujmy. Dlhoročnou agendou pána Kollára je zaviesť povinné členstvo pre všetkých lekárov v jeho komore. Jediným dôsledkom by pre lekárov bolo, že by museli platiť každoročne členské SLK. A hádate správne, predseda komory žije práve z týchto príspevkov. Čím viac členov, tým väčšia odmena za nič.

SaS sa stala nepriateľom pána Kollára zrejme aj preto, lebo v programe presadzujeme presný opak – úplne nepovinné členstvo v SLK. Teda ani žiadne vydávanie licencií, toto môže robiť štát. Byť členom komory má byť prestíž, nie povinnosť.

Podľa mojich informácií na stretnutiach k stratifikácii na Ministerstve zdravotníctva Kollár doslova povedal, že spraví všetko preto, aby ministerka pohorela, nič jej neprešlo, lebo odmietla uzákoniť povinné členstvo. Vyzerá to, že toto jediné tohto ,,bojovníka“ skutočne zaujíma.

Tunelovanie účtov SLK

Okrem toho, že je p. Kollár hlásnou trúbou Smeru, nevyhli sa mu ani podozrenia z toho, že minimálne kryl tunelovanie účtov Slovenskej lekárskej komory. Tento príbeh až príliš pripomína iné smerácke kauzy, aby to bolo náhoda.

V akciovke Lekár a. s., ktorú vlastní SLK sa totiž krátko predtým, ako z firemného účtu zmizlo 130-tisíc eur, stal riaditeľom Martin Lászlo. Tohto mladého človeka si tam bez riadneho výberového konania dosadil priamo Marián Kollár ako šéf komory, pritom nikto z členov o ňom predtým nič netušil.

Keď zmizlo z účtov akciovky lekárskej komory okolo 130-tisíc eur sfalšovanými príkazmi, SLK problém vyriešila tak, že za takmer stotisíc eur odkúpila od Lekár a.s. pozemok v jej majetku, aby zaplátala dieru v účtovníctve. Komora tak prišla o obrovskú sumu peňazí a namiesto toho, aby Marián Kollár ako predseda vyvodil osobnú zodpovednosť, začal členov komory, ktorí si ho dovolili kritizovať, disciplinárne riešiť. Viac si môžete prečítať TU.

„Expert“ na všetko
Napriek týmto všetkým veciam, úplne najhoršou vecou na prezidentovi SLK je to, že je brzdou akýchkoľvek aspoň trochu prospešných zmien v zdravotníctve. Žiadne racionálne alebo aspoň trochu odborné argumenty, hrubozrnný populizmus mu úplne stačí. Naposledy to predviedol pri stratifikácii, keď tvrdil, že zavedenie minimálneho počtu výkonov v nemocniciach je vlastne urážkou lekárov, ktorí ich robia menej ako je navrhovaný limit. Krásny príklad z učebnice demagógie.

Pritom desiatky svetových štúdii preukázali, že existuje priama spojitosť medzi vyšším počtom výkonov a tým pádom aj väčšou praxou lekára a vyššou kvalitou výkonu. To je sedliacka logika. Ak bude mať chirurg väčšiu skúsenosti s konkrétnou operáciou, bude proste poskytovať kvalitnejšou starostlivosť ako kolega, ktorý ich robí len polovicu. A to samozrejme súvisí s mortalitou pacientov, teda s tým ako napríklad doktor vie riešiť nepredvídané komplikácie.

Medzi najznámejšie štúdie, ktoré potvrdzujú tieto skutočnosti sú Leapfrog Hospital Survey a Nimptsch & Mansky. Prvá štúdia dala postupne dokopy zoznam rizikových výkonov, kde sa identifikoval silný vzťah medzi počtom výkonov a výsledkami, rovnako udali minimálny počet týchto výkonov na poskytovateľa i lekára. Záver druhej štúdie hovorí, že riziko úmrtnosti pri niektorých výkonoch sa zvyšuje až dvojnásobne (!) ak ide o poskytovateľa s malých počtom výkonov.

Zavedenie minimálnych limitov výkonov pre oddelenia má preto obrovský zmysel a je podstatou celej reformy nemocničnej siete predstavenej v stratifikácii. Pre pána Kollára je to však dôvod, aby útočil na každého, kto s ním nesúhlasí.

Napriek úprimnému nasadeniu vyzýva na odchod pre názorovú nezhodu

Pri všetkej úcte voči kolegom, som ďaleko najaktívnejšou členkou Zdravotníckeho výboru NR SR. Doslova som si vydupala živý prenos z jeho zasadnutí, ktorý môžete sledovať TU. Komunikujem každý jeden návrh zákona s ľuďmi z praxe zásadne zo všetkých možných brehov, návrhy vďaka týmto ľuďom a verejnému prenosu podrobujem vysokej kontrole. To všetko preto, aby sa zdravotnícke zákony písali nie pre lobistov, ale pre pacientov a zamestnancov v zdravotníctve. Kým kolegovia v lete chodia na dovolenky, ja rok čo rok stážujem v zdravotníckych zariadeniach, lekárňach, poisťovniach, na úradoch, aby som mala priamy dotyk s praxou. Vyštudovala som vysokú školu zameranú na riadenie zdravotníctva. Žijem tým, veľmi chcem veci zmeniť a vidím v tejto práci zmysel. Výsledkom je, že klub SaS nemá za sebou jediné hlasovanie v neprospech zdravotníctva. A že máme spísanú poctivú reformu zdravotníctva. Nikdy som sa netvárila, že viem všetko, ale vyzývať práve tak aktívneho človeka, ako som ja, na odchod z politiky len preto, že hovorím to isté, čo svetové štúdie, mi príde ako osobná pomsta a nie relevantná kritika. Aj preto, že o tom kto má a nemá byť poslancom rozhodujú len a len voliči.

Tvár zlých riešení

Kým klub SaS nepodlieha populizmu ani pred voľbami a stojí za riešeniami, ktoré ľuďom pomôžu, predseda SLK je tvárou riešení, ktoré pomôžu jemu a jeho známym, ale verejnosti ublížia. V tom lepšom prípade len finančne, v horšom aj zdravotne.

Takýmto príkladom je nie len spomínané povinné členstvo a s ním spojené členské v SLK, ale aj obhliadky mŕtvych, za ktorých zmenu organizácie Kollár nedávno bojoval. Dnes ľudia prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neplatia za obhliadku 50 eur, ako keď s bojom začal, ale skoro 200 eur. A cena stúpa.

Kollár bol tiež veľkým bojovníkom za zmeny v ambulantných pohotovostiach. Po tom, ako mu minister Drucker vyhovel, pohotovosti dnes kolabujú a keďže ich nemá kto robiť, predražujú sa.

Tento rok zažila VšZP rekordný odliv poistencov a teda aj peňazí. Prečo? Lebo kým 2 iné lekárske združenia boli ochotné robiť svoju prácu za cenu, ktorú im VšZP ponúkla, Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP), za ktorý rokoval aj Kollár, toto odmietal. To same o sebe nie je zlé, kým nezačali organizovať tlačovky o tom ako sa nepostarajú o poistencov Všeobecky a keď nepochodili, nezačali chodiť na parlamentný výbor žiadať lepšie ceny. Vo výsledku lekári združení v ZAP dostali menej, ako by mohli a hlavne, po odlive poistencov bude VšZP schopná platiť všetkým lekárom zasa o niečo menej, pretože bude mať menej peňazí. No blahoželám.

Má problém so ženami?

Je známe, že prezident SLK veľmi neverí, že ženy sa pri výkone svojho povolania dokážu vyrovnať mužom. Predviedol to napríklad na poslednej konferencii Trendu, kde sa zadúšal nad tým, ako by ženy nemali robiť lekárky v niektorých odboroch, pretože medicína patrí mužom. Neveríte? Pozrite si video:

Vraj ako k tomu prídu manželia tých lekárok, keď ich ženy majú toľko nočných smien – zaznelo v ďalšej diskusii ako vysvetlenie tohto postoja. Je otázne, či majú takéto spiatočnícke názory miesto v našej spoločnosti a či má človek s takýmto hodnotovým svetom reprezentovať povolanie, ktorého 75 % absolventov sú dnes práve ženy. Ale to už je na lekároch samotných, koho si zvolia  svoju reprezentáciu.

Preč s „Kollármi“
Ja pána Kollára nevyzývam k ničomu. Necítim k nemu ani nenávisť, ani hnev, snažila som sa byť vecná. Vadí mi len to, že brzdí rozvoj zdravotníctva v prospech pacientov a zdravotníkov samotných a hlúpo útočí na každého s iným názorom. Lebo najhoršie čo môžeme urobiť je, nechať to tu takto chátrať ďalšie roky.

Chcem poprosiť všetkých slušných a poctivých lekárov, aby si zvážili, kto ich má reprezentovať. Pretože keď sa verejnosť pozerá na Mariána Kollára, stotožňuje si ho s lekárskym stavom aj so všetkými jeho kauzami, problémami a arogantným správaním. Nehovoriac o tom, že tento človek sa stará najmä sám o seba a svoj prospech. A ja teda poznám lekárov v úplne v inom, lepšom svetle.

Slovenské zdravotníctvo sa musí zmeniť. Žiaľ nové zákony nevyriešia všetky jeho problémy. Kým jeho súčasťou budú ľudia, pre ktorých sú pacienti, aj samotní zdravotníci, na poslednom mieste a sledujú len svoje záujmy, nepohneme sa ďaleko. Je čas, aby sa ozvali tí, ktorí chcú reálnu zmenu a zdravotníctvo založené na faktoch. Nie na kšeftoch a populizme. Je čas zbaviť sa Mariánov Kollárov zdravotníctva. To však dokážu len lekári samotní.

Zdravotníctvo čaká radikálna zmena k lepšiemu. Konečne!

Slovenské zdravotníctvo je v zlom stave. Ľudia zomierajú zbytočne a pacienti nedostávajú za svoje odvody adekvátnu kvalitu liečby. Koncept všetko pre všetkých nefunguje, naopak, vedie k nedostatočným výsledkom.

V súčasnej situácií každý platí, ale v podstate za nič. K nedostatkovým vyšetreniam a operáciám sa ľudia dostávajú cez známosti, alebo pomocou obálok. Ak jedno alebo druhé nemajú, majú smolu. Aby sa to zmenilo, potrebujeme radikálnu zmenu.

V zdravotníckej časti programu SaS sme predstavili 138 opatrení, ktoré majú posunúť zdravotníctvo kvalitatívne dopredu za hlavného predpokladu, a to efektívneho vynakladania verejných zdrojov. Nie je program o tom, ako sa natrie fasáda, ale o tom, ako reálne od základov zmeníme fungovanie zdravotníctva v prospech občanov. Riešime teda komplexne všetky oblastí zdravotníctva od ambulantnej, cez ústavnú až po nedostatok personálu a všetky problémy, s ktorými sa pacient dennodenne stretáva. Už žiadne zbytočné čakanie na dôležité zákroky alebo vyšetrenia, žiadne obálky lekárom alebo divné poplatky bez opodstatnenia.

Pozrite sa ako zmeníme slovenské zdravotníctvo, keď budeme vo vláde:
1. Postavíme celý systém opäť na nohy – medzi najväčšie výzvy na celé 4-ročné obdobie bude patriť zadefinovanie nároku pacienta a následne nastavenie zdravotného pripoistenia. V tom istom čase by sme sa mali spoločne pozrieť na stratifikáciu nemocníc a jeho dvojičku, a to zákon o dlhodobej starostlivosti. Pacient má dostať presné informácie o čakacích dobách u lekára, ktorého potrebuje a dozvedieť sa na druhej strane akú kvalitu výkonu od lekára dostane. Rovnako tak musíme dbať na jeho bezpečnosť a manažment pacienta, aby sme nielen zefektívňovali systém, ale aj čas, ktorý strávi v súvislosti s prevenciou a starostlivosťou o svoje zdravie.
2. Zefektívnime fungovanie procesov – aby sme robili dobré rozhodnutia založené na dátach a faktoch, musíme jednoznačne upratať v procesoch. Nevyhnutne potrebujeme sfunkčniť DRG, či jednotlivé registre, vzájomne ich prepojiť a rozvíjať všetky moduly e-Zdravia. Posilnením kompetencií sestrám, či všeobecným lekárom napomôžeme nielen im, ale aj samotnému pacientovi.
3. Poctivý a kvalitný manažment – najzásadnejšími krokmi v tejto oblasti bude riadenie štátnych nemocníc ako holdingu, ale aj zmena kategorizácie liekov, nielen z pohľadu vytvorenia HTA agentúry, ale aj nového posudzovania vstupu liekov cez kategorizačnú komisiu a radu. Samozrejme medzi priority patrí aj odstránenie prekážok pre vstup biosimilárnych liekov, či tlak na spotrebu generických liekov. Prečo o tom hovorím? Výdavky na lieky a na ústavnú zdravotnú starostlivosť predsa patria medzi dve najväčšie – vyše miliardové položky v rozpočte zdravotníctva.
4. Koniec plytvania – prevencia je v našich životoch predsa najdôležitejšia, tá z dlhodobého hľadiska zefektívňuje aj verejné zdroje. Hovorme ale aj o dlhovej brzde nemocníc, ktorá má priniesť znižovanie neefektivity a postupné odstraňovanie korupcie. Pravidelné revízie úhrad liekov, vstup nových liekov podporený jasným prepočtom náladovej efektívnosti, či investície do nemocníc formou projektového financovania sú tým správnym liekom na zvýšenie hodnoty za peniaze v zdravotníctve.

Máme jasný plán, ako na to
Uvedomujeme si, že nie je možné robiť všetky opatrenia naraz. Budeme ich preto prioritizovať tak, aby sme v prvých dvoch rokoch zaviedli tie najťažšie systémové zmeny, neskôr sa budeme zameriavať na opatrenia, ktoré si nevyžadujú komplikovanú politickú debatu.
Zároveň sme orientovaní na výsledok. A preto sa zaväzujeme, že v roku 2020 (ak sa dostaneme do vlády), predložíme voličom jasný odpočet, koľko z našich 138 opatrení sa dostalo do spoločného vyhlásenia vlády a následne budeme každoročne vyhodnocovať, čo sa nám v danom roku z našich záväzkov podarilo splniť.

Vieme čo chceme, ako to chceme urobiť aj kedy. Máme vypracovaný podrobný program, ktorý vznikol v tri roky trvajúcich diskusiách z ľuďmi z praxe, ale aj pacientami. Nie je to žiaden na rýchlo písaný dokument sľubujúci svetový mier, ide často až do paragrafového znenia vypracované riešenia. Aj keď si vážim prácu svojich opozičných kolegov, program SaS je s veľkým odstupom to najlepšie čo slovenské strany dnes ponúkajú. Reálne riešenia, ktoré konečne zmenia slovenské zdravotníctvo.

Dokument si môžete stahnuť tu:

Podávame skutočný Lex Penta. 400 miliónový úver už nebude možné platiť z odvodov ľudí.

Zdravotníctvo je dlhodobo obeťou politikárčenia a rôznych populistických návrhov. Pritom potrebuje pravý opak. Zmeny, ktoré riešia podstatu a prinášajú pacientom reálne zlepšenia.

Aj keď rozumiem, prečo strany PS/Spolu presadzujú zákaz krížového vlastníctva, rovnako ako mnohí odborníci, aj my v SaS sme presvedčení, že je nevykonateľný, nerieši skutočné problémy zdravotníctva, komplikuje život aj čestným zdravotníkom prevádzkujúcim ambulancie a lekárne  a v závere je pre pacientov veľmi riskantný. Pacienti môžu na konci dňa totiž prísť o peniaze (práve v prospech Penty), alebo o nemocnice, či poisťovňu. Nie je to správne a nikomu to nepomôže.

SaS navrhuje legislatívne zmeny, ktoré skutočne pomôžu

Naše návrhy pacient pozitívne pocíti. Nielen, že zachováme možnosť voľby a konkurenčnú súťaž, ale navyše donútime poisťovne, aby sa o pacientov starali, aby sa v starostlivosti neustále zlepšovali a aby na starostlivosť o pacientov minuli viac peňazí ako dnes.

Poisťovne si musia uvedomiť, že ak nedokážu znížiť chorobnosť pacientov, ak ich nedokážu objednať k lekárovi, ak sa nestarajú o prevenciu, nemajú nárok na žiaden zisk, pretože si nerobia svoju prácu dobre. Naopak, ak sa jasne dohodneme a poisťovňa sa o ľudí postará, svoj zisk si za dobrú prácu zaslúži.

Skutočné problémy zdravotníctva
Čo podľa nás vyvoláva oprávnené otázky je vyše 400 miliónový úver, ktorý si ZP Dôvera mala vziať, aby vyplatila svojich akcionárov (okrem Penty nezabudnime na sponzora SmeruŠirokého). Bola to reakcia na Ficov protiústavný a najmä hlúpy zákaz zisku a mohli si takýto úver vziať a splácať z peňazí ľudí len vďaka nominantom Smeru na Ministerstve financií, Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v parlamente, ktorí im to legálne umožnili. Tým, že smeráci upravili zákonné aj podzákonné normy, nemožno zrejme túto operáciu nazývať protiprávnou. Možno ju však označiť minimálne za neetickú a to najmä z toho pohľadu, že tento úver a úroky Dôvera roky spláca z peňazí, ktoré sú podľa nás určené na zdravotnú starostlivosť o občanov. S týmto nesúhlasíme a preto podávame do parlamentu návrh, ktorý im v tom zabráni.

Poisťovne si musia zisk zaslúžiť

Vidíme tiež problém v tom, že poisťovne nemajú jasne stanovené ciele a sankcie za ich nesplnenie. Ako môže mať poisťovňa zisk, keď má poistencov o ktorých sa správne nepostarala? Čo to vlastne presne znamená, správne sa postarať? Zdravotná poisťovňa má mať nárok na obmedzený zisk len v prípade, ak splní vopred jasne definované parametre efektívnosti. To ako sa majú tvoriť a ako majú vyzerať dnes navrhujeme zaviesť do zákona.

Výber akéhokoľvek zisku bude teda v budúcnosti podmienený reálnou hodnotou pre pacienta – včasnou a efektívnou starostlivosťou pre občanov a zlepšenými parametrami zdravia občanov. Parametre budú jednak ekonomické, no pre občanov budú oveľa dôležitejšie medicínske, pretože tie povedia, ako sa daná poisťovňa stará o svojich poistencov. Teda zisk áno, ale len ak sa zlepšia parametre ako odvrátiteľné úmrtia či prevencia rakoviny v rámci včasného skríningu.

Z odvodov sa nebudú môcť platiť úvery, ktorými bol vyplácaný zisk akcionárom

Zabránime tomu, aby si mohli súkromné zdravotné poisťovne vyplácať splátky úverov, ktoré boli použité na výplatu dividend akcionárom, z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť ľudí. Navrhujeme tiež rozšíriť technické rezervy tak, aby si poisťovne vytvárali finančnú rezervu aj na preventívne prehliadky a liečbu schválenú v zahraničí.

Diskutujme o reálnych riešeniach
SaS je známa snahou o reálne riešenia. Nechceme populistické zákony, ktoré nám síce možno prinesú politické body, ale na konci príde pacient o nemocnicu alebo ambulanciu, poistenec o svoju poisťovňu a navyše sa starostlivosť o neho zhorší.

V opozícii sa zhodneme na tom, že zlyhania štátu aj jednotlivcov treba jednoznačne naprávať. Treba to však robiť tak, aby sme odstránili príčinu problému, nie len následky. Iba tak to bude mať pre ľudí reálny prínos.

Nech si odkázaní sami rozhodnú, komu zaplatia za starostlivosť o nich

Hovorí sa, že pre človeka nie je nič horšie, ako keď pre zdravotné alebo sociálne dôvody ostane odkázaný na pomoc druhých. Ja by som dodala, že nie je nič horšie, ako keď ostane odkázaný na pomoc druhých na Slovensku.

Lebo práve starostlivosť o túto časť spoločnosti, najmä seniorov, je u nás veľkým a dlhodobým problémom.

Katastrofálna situácia v tejto oblasti sa navyše bude ešte zhoršovať. Slovensko čelí nepriaznivému demografickému trendu a počet ľudí odkázaných na sociálnu a zdravotnú dlhodobú starostlivosť bude v nasledujúcich rokoch významne rásť. Do roku 2050 sa výdavky do nej podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dokonca zdvojnásobia.

Tri problémy dlhodobej starostlivosti
Prvým, koncepčným a hlavne nelogickým problémom je, že na Slovensku sú zdravotná starostlivosť a sociálne služby dva separátne systémy s minimálnou koordináciou a prepojením. Táto fragmentácia je však príliš nákladná a najmä nepriateľská k odkázaným, ktorí nevedia ako postupovať a ak aj vedia, tak im často chýba, pri ich stave, energia predierať sa nepriateľskou byrokratickou húštinou. Zostávajú tak najčastejšie vydaní na milosť úradníkom alebo blízkym, ktorí sa im snažia vybaviť aspoň nevyhnutnú pomoc.

Väčšina kombinovanej starostlivosti sa uskutočňuje v domácom prostredí a prostredníctvom rodinných príslušníkov. Takýto stav je najefektívnejší a ak by bol doplnený dostatočne hustou sieťou agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), dokázali by sme udržať seniorov a odkázaných čo najdlhšie v domácom prostredí, kde sa cítia najlepšie. Žiaľ, neflexibilné nastavenie systému financovania starostlivosti je prekážkou, aby sa to dalo aj v praxi realizovať.

Najviditeľnejším problémom je zlý stav nemalého počtu zariadení pre seniorov, ktorým chýba kvalifikovaný personál. Seniori v tých horších zariadeniach strácajú ľudskú dôstojnosť a často presun doňho znamená rozsudok smrti. Príkladom za všetky bolo zariadenie IRIS v Bratislave. Jednou z príčin takéhoto stavu okrem nedostatku zdrojov na zaplatenie dostatočného počtu kvalitného personálu je aj absencia kritérií kvality pre tieto zariadenia a absencia kontroly. Pritom ide o najdrahší spôsob starostlivosti o seniorov a zdravotne odkázaných.

Riešenia
V zdravotníckom programe SaS prichádzame s množstvom praktických, ale aj systémových opatrení, ktoré by tieto problémy riešili. Tu je len pár, ktoré pokladám za najdôležitejšie:

1. Stanoví sa jedna pravidelná sociálno-zdravotná podpora z verejných zdrojov pre daného občana a termín, kedy sa jej poberanie bude prehodnocovať. Táto podpora pôjde na konkrétneho občana, ktorý sa sám rozhodne, komu za starostlivosť zaplatí. Bude v sebe zahŕňať dnešné štátne dávky (vyplývajúce zo stupňa odkázanosti) a zdroje, ktorými štát prispieva na chod sociálnych zariadení.

2. Umožníme aj rodine odkázaného byť prijímateľom peňazí určených na dlhodobú starostlivosť, ak sa o pacienta stará kvalitne a zodpovedne. Zároveň prostredníctvom poisťovní budeme finančne podporovať poskytovanie sociálnej a zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí, so zreteľom aj na rehabilitáciu, fyzioterapiu a psychiatriu (ktoré sú v súčasnosti prakticky nedostupné).

3. Zavedieme systém hodnotenia kvality zariadení pre zdravotne a sociálne odkázaných. Ich kvalitu bude pravidelne hodnotiť nezávislá organizácia a výsledky budeme zverejňovať. Ak zariadenie nebude spĺňať minimálne štandardy kvality viac ako dve sledované obdobia, bude vyradené zo siete.

4. Systém posudzovania zdravotnej a sociálnej odkázanosti sa zmení tak, že občan bude posudzovaný len na jednom mieste (úrade) s tým, že tento posudok bude platiť na všetky účely. Zjednotíme tiež postavenie posudkových lekárov s dôrazom na ich kvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie.

Opatrení, ktoré musíme na zlepšenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti spraviť je, samozrejme, omnoho viac a detailnejšie ich riešime v našom programe. Avšak, ktokoľvek, kto zažil, aké je to na Slovensku starať sa o blízkeho odkázaného na pomoc druhých vie, že konať musíme rýchlo, lebo už dnes je situácie naozaj veľmi zlá. My v SaS sme pripravení.

Keď politická zbabelosť zabíja

Bez akéhokoľvek preháňania sme sa v posledných dňoch ocitli v situácii, keď zbabelosť niektorých politikov spôsobuje ďalšie a ďalšie úmrtia slovenských pacientov. V parlamente bol totiž zákon o reforme nemocníc,tzv. stratifikácii.

Vládna koalícia ho však stiahla len niekoľko minút pred hlasovaním. Pritom tento zákon mohol prostredníctvom radikálneho zlepšenia kvality zdravotnej starostlivosť v našich nemocniciach zachrániť veľké množstvo životov. Žiaľ, túto šancu sme opäť premárnili.

Politický cirkus
Celá situácia dlhodobo pripomína skôr cirkus, ako reálnu snahu presadiť niečo pozitívne pre pacientov na Slovensku. Poslanci najprv prerokovali v prvom čítaní návrh novely, ktorej súčasťou je stratifikácia. O postupe do druhého čítania mali rozhodnúť práve v pondelňajšom hlasovaní. Ak boli nejaké výhrady k obsahu reformy, dohoda bola, že v druhom čítaní ich odstránime.

Na začiatku hlasovania však Andrej Danko oznámil, že na žiadosť ministerky sa hlasovanie presúva na novembrovú schôdzu. Pritom podľa informácii, ktoré mám, o tom samotná Kalavská ani nevedela a Pellegrini to spravil za jej chrbtom. Okrem iného to dobre ilustruje skutočnú nemohúcnosť ministerky.

Stratifikáciu nevyhnutne potrebujeme čím skôr
Na Slovensku máme jednu z najhustejších nemocničných sietí v celej Európskej únii, ktorú ale nevieme uživiť personálne ani materiálne. Dôsledkom sú nefunkčné a nekvalitné oddelenia, ktoré sú síce bližšie k našim obydliam, ale dokázateľne v nich zomiera skoro najviac ľudí v rámci EÚ. Je preto potrebné okamžite začať riadenú reformu nemocníc tak, aby sa v dôsledku zvýšila dostupnosť jednotlivých nemocníc pre väčšinu obyvateľstva, ale zároveň, aby sa špecializovali. Znamená to, že nebude všetko všade, ale že na špecializované oddelenia sústredíme najlepšiu techniku a personál z danej oblasti. Dôsledkom bude, že možno budete musieť za plánovaným výkonom cestovať trošku ďalej, ale šanca, že druhé z Vašich dvoch detí prežije bez komplikácií, ak bude nedajbože potrebovať služby nášho zdravotníctva, sa zvýši o 100%. Stratifikácia totiž znižuje reoperácie a rehospitalizácie až o polovicu.

Dostupnejšie urgenty a následná starostlivosť po výkonoch

Zároveň sa zvýši dostupnosť urgentnej medicíny (neplánované výkony) a následnej zdravotnej starostlivosti  (liečba po ťažkých úrazoch, ochoreniach, výkonoch, rehabilitácia). Žiadna nemocnica sa nezavrie, potrebujeme ich všetky.

Bezcitnosť vládnej koalície dosahuje nové hranice

Je veľmi smutné, že reforma, ktorá má reálne pomôcť zachraňovať životy je obeťou predvolebných hier. A to navyše v situácii, keď všetci odborníci v zdravotníctve súhlasia s tým, že reforma nemocničnej siete je potrebná.

Politický cynizmus Róberta Fica a Andreja Danka sa nezastaví pred ničím. V situáciách, keď majú na výber medzi lepšou krajinou a vlastným prospechom si vždy zvolia druhú možnosť. Nie som naivná, každý vie čoho sú títo dvaja schopní. Napriek tomu, v prípade odmietania kvalitnejšej liečby pre pacientov je takáto bezcitnosť skutočne dych vyrážajúca.

Nás v SaS môžete obviňovať zo všeličoho, ale nie z nedostatku politickej odvahy a odborných riešení. Keď budeme vo vláde, nebudeme sa báť ísť ani do ťažkých, ale potrebných rozhodnutí. Reforma nemocničnej a aj ambulantnej siete bude jedným z prvých krokov.

Nový rozpočet len predlžuje trápenie zdravotníctva

en nedávno sme riešili potenciálny kolaps zdravotníctva, keď nemali poisťovne a tým pádom ani nemocnice a ambulancie dostatokfinancií na liečbu pacientov. Dospelo to až do situácie, keď zdravotníci museli doslova prísť žobrať…

…o peniaze do parlamentu. To všetko bolo dôsledkom zle nastaveného rozpočtu v predchádzajúcom roku. Aktuálne sa rieši rozpočet pre rok 2020 a zdá sa, že ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská sa nepoučila a budúci rok nám opäť hrozí podobná situácia.

Rozpočet je opäť veľmi krehký
V budúcom roku by malo zdravotníctvo dostať 5,42 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 182 mi. € oproti tohtoročnej realite (tzv. očakávanej skutočnosti). Napriek tomu už predbežný pohľad na návrh rozpočtu dáva tušiť, že vytvorí pravdepodobne ešte väčšiu sekeru ako ten tohtoročný, ktorý sa musel už dvakrát dofinancovávať.

Zdroje na zdravotníctvo tak narastú len o 3,45%, čiže pomalšie než plánovaný HDP. To je problém, pretože zdroje v zdravotníctve by mali rásť rýchlejšie. Investície idú dolu o 28,5 mil. eur oproti tomuto roku. Na 67,5 mil. eur. by pritom SR potrebovalo minimálne 100 mil. eur ročne investovať, aby investovalo rovnako ako susedia. Štát plánuje dať o 33 mil. menej za svojich poistencov, hoci ich bude pravdepodobne viac. Čaká sa spomalenie rastu a prepúšťanie.

Výdavky na zdravotníctvo výrazne rastú každým rokom
Dôvodom medziročných nárastov výdavkov je najmä automatický nárast platov lekárov a tiež rast cien energií. Samozrejme netreba zabúdať na všetky populistické sociálne balíčky určené na prekrytie vládnych káuz. Keď zohľadníme len tie faktory, o ktorých vieme už dnes, rozpočet na rok 2020 by mal byť vyšší najmenej o 400 miliónov eur, ako tohtoročný. A to stále pokrýva len legislatívne zmeny, teda konzervuje súčasný žalostný stav. Žiadne zlepšenie.

Ministerstvo nedokáže šetriť
Podľa Revízie výdavkov na zdravotníctvo II by sa dalo v nasledujúcich 10 rokov ušetriť viac ako pol miliardy eur. Na zbytočne predpisovaných liekoch, zle organizovanej ambulantnej starostlivosti či väčšej efektivite. Len v budúcom roku by sa takto dalo ušetriť 148 miliónov eur. Žiaľ, ak sa pozrieme na výsledky šetrenia v predchádzajúcich rokoch je zrejmé, že ide o zbožné želanie. Ministerstvo zdravotníctva nedokáže hospodáriť efektívne a veľmi ľahko ustupuje tlaku lobistov.

Ministerstvo si tiež nevie zorganizovať svoje nemocnice. Keby ich riadil ako sieť a porovnával náklady, vedel by ušetriť dnes zbytočne vyplytvané zdroje, ktoré môžu ísť na liečbu ďalších pacientov.

Problém je, že ministerstvo už opakovane dokázalo, že šetriť nevie. Napriek tomu rozpočet automatiky s úsporami ráta. Ak náklady narastú viac ako očakávame a úspory sa nepodarí naplniť podľa očakávaní, mnohí chorí ľudia, najviac odkázaní na pomoc štátu, zostanú bez pomoci.

Ministerka je ale spokojná

Napriek tomu sa ministerka Kalavská nechala počuť, že je s rozpočtom spokojná. A druhým dychom rovno pripustila, že aj v roku 2020 bude možno potrebné ďalšie dofinancovanie zdravotníctva. Ministerka zdravotníctva teda hovorí, že je spokojná s rozpočtom, ktorý pravdepodobne opäť dostane zdravotníctvo na pokraj kolapsu. Až si človek občas myslí, že je to celé vtip. Veľmi zlý vtip.

Ako na to?

Je zrejmé, že súčasná vláda už viac ako kúriť a svietiť v zdravotníctve nezvládne. Pacienti na Slovensku však potrebujú viac. Je nutné nastaviť financovanie zdravotníctva tak, aby sme nebojovali každý rok len o jeho holé prežitie, ale smerovali k reálnemu zlepšeniu kvality a dostupnosti. To bez jasnej vízie rozpočtu a reforiem aspoň na najbližších 3 až 5 rokov nepôjde. V prvom rade sa musíme zamerať na efektivitu a stabilizáciu celého systému. Nestačí len zvyšovať rozpočet na zdravotníctvo, treba hlavne tvrdo vyhodnocovať, čo za investované peniaze dostávame. Napríklad cez toľko omieľanú reformu nemocničnej siete, stratifikáciu, ktorú súčasná ministerka odkladala do predvolebného času, kedy sa neschváli. Alebo sa zamerať na ziskovosť jednotlivých segmentov v zdravotníctve, či na spotrebu zdravotného materiálu alebo liekov.

Ani to však stačiť nemusí. Je najvyšší čas otvoriť diskusiu o možnostiach pripoistenia. Teda stanoviť a hlavne garantovať základný rozsah toho, čo musí každý občan v stanovenom čase dostať za svoje odvody, bez ohľadu na jeho príjem a známosti. Treba dovoliť ľudom v prípade záujmu zaplatiť si oficiálne za služby a starostlivosť nad rámec štandardu. Inak povedané, miesto obálok pripoistenie s jasnými vymožiteľnými pravidlami platnými pre všetkých rovnako. Pretože tie obálky si dnes môžu dovoliť len tí majetnejší a na ľudí, ktorí na to nemajú, potom prichádza rada akosi neskoro. Mnohokrát až príliš neskoro. Dnešný systém je krutý a nespravodlivý.

Slovenské zdravotníctvo potrebuje zásadnú reformu. Nie kozmetické zmeny robené spôsobom, aby sa niekto nenahneval. My v SaS máme na to nielen jasný názor, ale hlavne prepracovaný program, vďaka ktorému sa budeme vedieť z tohto marazmu konečne dostať.

Zdravotnícky program Za ľudí je ako homeopatikum – pekne znie, ale veľa nevyrieši

Po PS/Spolu (prečítajte si náš komentár) predstavili svoje programové priority pre zdravotníctvo aj v strane Za ľudí. Ako autori zdravotníckeho programu SaS sme si preto podrobne prečítali kapitolu venovanú tejto oblasti,

ktorá je časťou ich základného programového dokumentu. Netrvalo nám to dlho. Časť venovaná zdravotníctvu má u kiskovcov necelé dve strany.

Je to však hneď prvá kapitola, s názvom Zdravý život, čo dáva tušiť, že je pre stranu táto oblasť veľmi dôležitá. Takýto postoj nás teší, pretože aj my považujeme zdravotníctvo za kľúčový segment v budúcich rokoch. Treba však povedať aj to, že predložený program je zatiaľ len súborom pekných želaní bez hlbšieho pohľadu na to, ako dané úmysly uskutočniť.

Všetkým dáme všetko
Na úvod je potrebné povedať, že sa zhodujeme v pohľade na súčasný stav slovenského zdravotníctva. Máme aj rovnaké východiská pre nápravu zlého stavu. Rovnako považujeme pacienta za stredobod všetkých snažení. Líšime sa však v tom, že strana Za ľudí predstavuje riešenia, ktoré nie sú v súlade s ostatnými časťami jej programu. Nevyhli sa tomu, že sľubujú všetko všetkým, ale už nepíšu, kde na to vziať.

Napríklad, navrhujú zvyšovať finančné ohodnotenie lekárov i sestier tak, aby ich bol dostatok (u sestier a všeobecných lekárov zásadne). To samé o sebe je nereálne, pretože preplatením ešte nevychovajú nových zdravotníkov a ak zvýšime platy my, urobí tak vždy aj zahraničie. Platy treba zvyšovať, ale nikdy to nevyrieši nedostatok zdravotníkov úplne. Treba najmä zapracovať na redistribúcii zdravotníckych pracovníkov, ich kompetenciách, vzdelávaní a pracovných podmienkach, možnostiach rastu.

Kiskovci chcú tiež budovať nové nemocnice po celom Slovensku, ignorujúc lehoty Zákona o verejnom obstarávaní (akákoľvek nová nemocnica môže stáť najskôr o 4-5 rokov). Na billboardoch aj v programe používajú tézy, ktoré znejú na prvé počutie super, ale sú nerealizovateľné bez vyšších výdavkov. Kiskovci však zároveň chcú ponechať odvod štátu za svojich poistencov na 4% priemernej mzdy spred dvoch rokov (my ho chceme vyrovnávať s odvodom zamestnancom, ktorý chceme znížiť na 9%) a súčasne znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce.

Takéto opatrenia nie sú zjavne kompatibilné a nesvedčia o silnom odbornom zázemí strany, skôr naopak. Taktiež nikde neuviedli svoj názor na garanciu minimálnych miezd lekárov, teda platový automat. Pritom dlhodobá finančná stabilizácia zdravotníctva by mala byť v súčasnosti absolútnou prioritou. Bez toho, aby sme nespravili v peniazoch tečúcich do zdravotníctva poriadok, sa nikam nepohneme.

Predvolebné sľuby…
Začnime pri tom najľúbivejšom, budovaní nových nemocníc. Táto téma je pritom viac vzdušným zámkom ako reálnym opatrením. Dnes nikto nevie, kde by sa mali nové nemocnice stavať a na základe akých kritérií by sa posudzovalo ich umiestnenie a rozsah poskytovanej starostlivosti. A nehovoria to, samozrejme, ani kiskovci. Keď vezmeme do úvahy, koľko by realizácia výstavby niekoľkých nemocníc stála a trvala, ide skôr o lacný populizmus. Stačí sa pozrieť na nemocnicu na Rázsochách, ktorú štát stavia už 30 rokov a stále je v nedohľadne. Nemocnice potrebujú najmä stratifikáciu, štátne musíme riadiť ako sieť a bratislavskú UNB (súčasne v piatich schátraných budovách po celej BA) musíme dostavať, rekonštruovať a centralizovať v nej najmä špičkové výkony a výskum.

Tak potrebnú reformu nemocníc (stratifikáciu) ale kiskovci podmieňujú dobudovaním novej nemocničnej siete, čo znamená jej odklad o mnoho rokov, alebo ešte realistickejšie – na nikdy.

Lieková politika je pre stranu Za ľudí len sledovanie nežiadúcich interakcií, čo je síce dôležitá vec, no vôbec neriešia témy ako inovatívne lieky, generiká, biosimilárne lieky, kategorizácia a výnimky z kategorizácie. Pritom ide o dôležitú časť efektivity celého systému, keďže na lieky sa minie takmer 20% z celkových nákladov na zdravotníctvo.

Zdravotníctvo potrebuje viac odvahy
Zhodujeme sa so stranou Za ľudí v tom, že štátne nemocnice je nutné transformovať na akciové spoločnosti, s manažérskou, ale aj hmotnou zodpovednosťou vedúcich pracovníkov. Všetko ale nevyriešia tresty, v prvom rade je potrebné uvoľniť riaditeľom nemocníc ruky pri vyjednávaní s poisťovňami, aby nemuseli podpisovať evidentne finančne nevýhodné zmluvy, ktoré majú za úlohu len kryť neschopnosť politických špičiek. Dodávame tiež, že nemocnice – akciovky, musia mať tzv. dlhovú brzdu nemocníc, aby v žiadnom prípade nemohli nechcene skončiť v rukách súkromníkov, aby sa nemohli nekonečne zadlžovať a chátrať a aby boli politici nútení vyhradiť na zdravotnú starostlivosť reálne toľko peňazí, koľko je potrebné.

Veľmi nás potešila zhoda v pohľade na nutnosť reprofilácie časti akútnych lôžok na lôžka následnej a dlhodobej starostlivosti a na financovanie dlhodobej starostlivosti, ktorá má byť viaczdrojová a platby v odkázanosti (z verejných zdrojov) majú ísť za pacientom, a nie za poskytovateľom. Chválime.

Zhrnutie

Len mzdové výdavky v roku 2022 vzrastú oproti dnešku o 450 miliónov eur, celkové o 680 miliónov.

Nárast výdavkov oproti roku 2019Nárast výdavkov oproti roku 2019 (https://hsr.rokovania.sk/167948/35-/)

Dlh nemocníc môže presiahnuť miliardu. Zachovať daňovo-odvodové zaťaženie, nerobiť stratifikáciu, neriešiť zadlžené nemocnice, platový automat ani liekovú politiku a zároveň zvyšovať platy a stavať nemocnice je naozaj obyčajný populizmus. Ak k tomu pridáme sľuby o tom, že pacienti nebudú u lekára čakať, tak je to v tejto kombinácii už čistá demagógia. Buď treba povedať akými opatreniami tie sľuby zaplatíme (poplatky, zníženie nároku, pripoistenie), alebo kde peniaze vezmeme – či z iného rezortu (z ktorého?), alebo od ľudí. Alebo zbytočne nesľubovať.

Celkovo máme viacero styčných bodov s programom strany Za ľudí. No v porovnaní s programom SaS im chýba omnoho väčšia komplexnosť navrhovaných riešení a odvaha robiť aj nepopulárne opatrenia, ktoré by ale ušetrili zdroje na iné, pozitívne opatrenia. Tak ako v prípade PS/Spolu je z ich programu cítiť snaha za každú cenu nikoho si nepohnevať. Riešiť problémy súčasného zdravotníctva v rukavičkách nám však nepomôže. Potrebujeme zásadnú reformu, silné antibiotiká namiesto homeopatík.

Janka Cigániková

Martin Barto