Prepáčte, že nebažím po krvi zdravotníkov, pán minister Gál

Vraj nesolidárne kritizujem pomoc rodičom, ktorým zomreli deti. Napísal okrem iných hlúpostí minister Gál v tomto príspevku, z ktorého nejaké spriaznené médium urobilo hneď dva články. Tak sa teda pozrime, či skutočne ide o pomoc,

alebo získavate politické body na ťažkých osudoch a právnom paškvile, ktorý nezabráni ďalším zbytočným úmrtiam.

NEVKLADAJTE MI DO ÚST, ČO SOM NEPOVEDALA

Bavíme sa o ťažkých, šialených prípadoch, kde rodičia chybou zdravotníkov prišli o svojich blízkych. Následne sa títo zdravotníci snažili zahladiť stopy po svojom konaní napríklad bielením dokumentácie. Nikdy som neobhajovala žiadne pochybenie zdravotníkov, práve naopak. Dokážem samozrejme pochopiť pocity každého, kto prišiel o niekoho blízkeho, dokážem pochopiť aj jeho bolesť, hnev a snahu veci zmeniť tak, aby sa niečo podobné už nikdy nikomu nestalo. Musím ale mať aj istý stupeň profesionálneho nadhľadu.

Čísla hovoria jasne, a často na to poukazujem. Slovenským zdravotníkom zomiera oveľa viac ľudí ako by muselo, viac ako v iných krajinách s podobnou mierou výdavkov. Môžeme diskutovať, či je hlavnou príčinou investičný dlh a hrôzostrašné materiálno-technické vybavenie, stav nemocníc, nedostupnosť modernej liečby, nízke počty zdravotníkov na priveľa pacientov, nízke ohodnotenie, alebo frustrácia a vplyv prostredia, kde ak sa snažíte, tak ste divní. Je to proste celé zle. Za tento stav sú jednoznačne zodpovední parťáci pána ministra v tejto vláde, ktorí majú zdravotníctvo v rukách 12 rokov a dnes aj on sám.

NEVYUŽÍVA SA ANI TO, ČO JE UŽ DNES PLATNÉ
Trestný zákon má za 15 rokov svojej existencie už viac novelizácií, ako ten predošlý z roku 1961 za celú svoju dobu existencie. Mnohé novelizácie boli vyslovene kazuistické, bez podrobnejšieho odôvodnenia. Trestné právo by ale malo byť posledným využiteľným prostriedkom. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa napríklad ignoruje to, že pacient alebo zdravotnícky pracovník by mali byť účastníkmi správneho konania na ÚDZS. Tak by mohli uplatniť svoje práva omnoho efektívnejšie a včas.

Nie každé protiprávne konanie musí byť kriminalizované. Často by postačovala forma priestupku či správneho deliktu s možnosťou udeliť sankciu. To je aj prípad zdravotnej dokumentácie. Prílišná regulácia môže totiž pôsobiť demotivujúco a môže v konečnom dôsledku viesť k tomu, že nás nebude mať kto liečiť. Falšovanie či pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie bolo možné stíhať už v minulosti, napríklad ako niektorý z trestných činov podvodu, alebo trestný čin poškodzovania cudzích práv.

NEJASNOSTI
Na základe konzultácie s odborníkmi som skeptická, čo sa týka možnosti uplatniť narýchlo prijatú novú skutkovú podstatu. Zdravotný stav sa v čase mení a dokazovať, aký ho mal príslušný pacient v danom čase bude spätne veľmi problematické. A to nehovorím o tom, že napríklad posudzovanie zobrazovacích metód je do istej miery subjektívne a dvaja lekári ich môžu posúdiť odlišne. Ak budeme mať dva odlišné popisy, kľudne sa môže začať trestné stíhanie, lebo tu bude dôvodné podozrenie z falšovania a pozmeňovania zdravotnej dokumentácie. To isté platí aj pre prípadnú opravu v zápise v zdravotnej dokumentácii. Vzhľadom na skutočnosť, že tu v každom prípade bude potrebné znalecké dokazovanie, ide o veľmi „drahú“ skutkovú podstatu.

Navyše je tu aj elektronizácia zdravotníctva, ktorá fakticky falšovanie a pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie vylučuje.

TOTO NIE JE SKUTOČNÁ POMOC

Ak sme prijali túto zmenu zákona, čo keby sme prijali aj takú kde napíšeme, že zdravotníci nemôžu kradnúť, alebo že nemôžu zámerne nikoho zavraždiť. Je to síce napísané v inej časti trestného zákona, ale zasa, určite by s tým všetci súhlasili a v nevedomosti by boli ešte aj vďační predkladateľovi. Akurát, že zdravotníci su každý deň jednou nohou v base a netreba im to nezmyselne násobiť. Aspoň nie tam, kde už je raz trest možný. Je to krásny svet, kde netreba robiť nič (kšefty s pozemkami sa nerátajú) a užívať si priazeň vlastných obetí. Stačí mať chrbtovú kosť prijímať vďaku a priazeň od rodičov, ktorí prišli o vlastné deti vďaka systému, ktorého ste nie len spolutvorcom, ale robíte všetko preto, aby sa čo najdlhšie udržal a prehlboval.

CESTA JE ZLOŽITEJŠIA, ALE EXISTUJE

Ak chceme skutočne vyriešiť problém so zbytočnými úmrtiami a v čo najväčšej miere zamedziť pochybeniam zdravotníkov, je okrem prísneho dozoru potrebné aj vytvoriť prostredie, kde ich bude chcieť pracovať dostatok a ich zamestnávateľ si bude môcť dovoliť vyberať si. Prostredie, kde budú mať funkčnú modernú techniku, kde nebudú prepracovaní, apatickí, vyhoretí, kde budú mať možnosť osobne rásť vo svojom obore. Do takýchto podmienok budú prichádzať aj noví absolventi, navyše v ňom aj zostanú a budú ho vylepšovať.

Pacientom je potrebné umožniť zdravotníkov hodnotiť (čo by malo mať priamo vplyv na ich finančné ohodnotenie), mali by mať svojho ombudsmana, na ktorého sa vedia obrátiť a funkčný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UDZS). V prípade konania na UDZS by mali byť pacienti (prípadne ich príbuzní) účastníkmi konania s právom dokladať dôkazy, napríklad aj posudky vypracované lekárom, ktorého si oni vyberú. V prípade, ak UDZS rozhodne o nesprávnom postupe zdravotníkov, nemali by poškodení platiť poplatky v prípadnom súdnom konaní. Štát by im mal poskytnúť informácie o tom, aké kroky môžu urobiť a nie snažiť sa im brániť pri uplatňovaní svojich práv.

Existuje množstvo ďalších opatrení, ktorým sa podrobne venujeme v našej reforme zdravotníctva a ktoré reálne zlepšia podmienky v ňom. Áno je to zložitejšia cesta, ale je poctivá a najmä – skutočne rieši príčinu, nie následok. A už vôbec nie je bezcitným vypočítavým politickým ťahom bez reálneho prínosu.

TAK EŠTE RAZ
Rozumiem utrpeniu rodičov, ktorí prišli o deti, veď som sama matkou dvoch detí. Rozumiem aj ich hnevu a volaniu po zodpovednosti. Čo ale v tomto prípade vyčítam pánovi ministrovi Gálovi a vedeniu zdravotníckeho rezortu je, že miesto, aby tlačili na uzákonenie skutočných riešení a skvalitnenie pracovného prostredia zdravotníkov, aby dbali na vymáhanie už dnes platných pravidiel, miesto toho si robia politickú kampaň na strašných osudoch, na ktorých sa za celé tie roky pričinili. A ešte navyše im ako riešenie na obrovskú ranu ponúknu trápnu náplasť.

Pán minister Gál, my v SaS nebažíme po krvi, ale po riešeniach.