KTO SOM A AKO SOM SA DOSTALA DO NR SR?
Som dôkazom, že všetko sa dá. Som dôkazom, že sa dá viac, ako nadávať z gauča. Bežný človek bez známostí, ktorý sa proste rozhodol z toho gauča zdvihnúť a skúsiť pomôcť Slovensku. Vtedy som si myslela, že moje miesto bude v teréne, chcela som presviedčať celý svet, že SaS a Richard Sulík, ktorý ako prvý v histórii krajiny neotočil a aj pod obrovským tlakom dodržal slovo, ktoré dal voličom (že nepodporíme pomoc nezodpovedným Grékom – Euroval) , že takýto človek by mal viesť Slovensko. Hnevalo ma, že si takýchto politikov ľudia nevážia, že očakávajú a odmeňujú politikov, ktorí klamú.
Prihlásila som sa do SaS, niekoľko mesiacov som čakala, kým ma prijali. Keď som v roku 2012 vstupovala, mala SaSka preferencie okolo 4%. Prešla som pohovormi, vysvetlila svoju motiváciu, vydokladovala, že sa viem sama uživiť a nejdem do politiky za zárobkom. To SaSka vyžaduje. Richard si myslí, že do politiky by nemali ísť ľudia, ktorí na ňu zostanú odkázaní, pretože sú potom ľahko vydierateľní. A ja s ním súhlasím.
Bola som na seba nekonečne hrdá, keď ma prijali. Mňa, obyčajnú babu, čo tam nikoho nepoznala. Bola som nadšená. Dá sa to, vravela som si. Potom som sa už pustila do boja, išla som na každú kampaň, ktorú som mohla, bola som aktívna na sociálnych sieťach aj vnútri strany. Mohla som si to časovo dovoliť, pretože ako slobodná mamička som ešte v roku 2009 založila škôlku, aby som mohla byť s deťmi a tá v tom čase mala už 2 prevádzky a fičala naplno.
Verila som a verím SaSke, robila som to s obrovským nasadením človeka, ktorý bojuje za správnu vec. Následne som kandidovala do krajského zastupiteľstva a neskôr do Národnej rady. V oboch prípadoch úspešne. Nikdy by mi nenapadlo, že ma ľudia budú voliť. Že toto je moja cesta. Ale som rada, že ma Richard Sulík presvedčil, aby som to skúsila.
Táto práca ma baví, núti ma sa stále zlepšovať a vzdelávať a ja sa na oplátku snažím robiť svoju prácu poctivo a dobre. Uvedomujem si, že som členom strany odborníkov a tak k svojej práci pristupujeme. Pripravujem sa na každý zákon vo svojej oblasti (zdravotníctvo) a to ma posúva ďalej a ďalej. Po štyroch rokoch mám výsledky a som rovnako nadšená a energická, ako pred štyrmi rokmi, ale dnes oveľa vzdelanejšia vo svojej oblasti. A to otvára ďalšie možnosti k zlepšovaniu nielen mne samotnej, ale celej spoločnosti, ktorej sa snažím slúžiť. Plánujem to robiť tak dlho a tak dobre, ako len budem vládať a kým mi to ľudia dovolia.
Je to fajn pocit, nechávať tu za sebou prácu, ktorá má zmysel a je, alebo môže byť skutočným prínosom spoločnosti. Byť dobrým vzorom vlastným deťom, prekonávať vlastné očakávania a mať možnosť si každý večer povedať, že ste súčasťou obrovskej pozitívnej zmeny. To je moja motivácia.
A všetko to začalo pred telkou v obývačke, keď ma naozaj hnevalo, že naše Slovensko riadia grázli a ja som si povedala, že chcem pomôcť k ich výmene.
Richard Sulík mi raz, keď som o sebe pochybovala, povedal: ,,Jani, oveľa viac lodí na to more nikdy nevypláva, ako na tom mori stroskotá.” Vtedy som vyplávala a plavbu si napriek divokým vodám užívam. Pretože to má zmysel.
NIE STE LEKÁRKA AKO MÔŽETE BYŤ ODBORNÍK.
Od vzniku SR doteraz iba dvaja ministri zdravotníctva neboli lekári a v zdravotníckom výbore vždy sedela ústavná väčšina lekárov. Zdravotníctvo doteraz teda riadili lekári. Výsledok zažívame denne.
Možno vás to prekvapí, ale riadenie zdravotníckeho sektora, prijímanie zdravotníckych zákonov, nie sú zväčša o medicíne. Sú o všetkom možnom, o práve, ekonomike, personalistike, mikro aj makro manažmente, o technike, globálnej ekonomike, ale aj národnom rozpočtovaní a áno, samozrejme aj o medicíne, ale napr. aj o ošetrovateľstve. Na to tu však máme odborníkov na slovo vzatých vo svojom obore, tých treba počúvať. A ideálne viacerých. Politik nepotrebuje vedieť operovať alebo predpisovať lieky. To sa učia na medicíne a je to pre mňa absolútny úspech. Obdivujem ľudí, čo dokázali vyštudovať medicínu. Avšak na medicíne sa neučí to, čo je potrebné pri riadení štátu. Ak to v parlamente sediaci lekári ignorujú a majú pocit, že vedia všetko len preto, že sú lekári, nie sú ochotní počúvať, potom zdravotníctvo nefunguje. A ono nefunguje.
Som presvedčená, že človek, ktorý nie je spriaznený so žiadnymi záujmovými skupinami v zdravotníctve, má zdravý sedliacky rozum, vie si priznať, že nevie všetko a teda je ochotný počúvať, bude pre zdravotníctvo prínosom. Ja som vyštudovala manažment (riadenie) verejnej správy a manažment zdravotníctva, teda presne to, čo robím. Napriek tomu som si vedomá, že nikdy nebudem vedieť všetko, chodím na stáže, každé rozhodnutie konzultujem s desiatkami expertov na danú oblasť. Z praxe. Som odhodlaná byť prínosom pre zdravotníctvo a ľudí v ňom. Či už zamestnancov alebo pacientov.
ČO SOM DOSIAHLA?
Ako slobodná mamina som nezostala závislá na štáte, ale vybudovala som sieť jaslí a škôlok, ktorá funguje dodnes. Len, aby som mohla robiť a zároveň byť so svojimi deťmi.
Popritom vyštudované 2 vysoké školy zamerané na riadenie verejnej správy a zdravotníctva.
Prvá dokázaná volebná korupcia v histórii SR, páchateľ skončil v base.
Prvýkrát v histórii je vďaka mne live vysielanie z výboru pre zdravotníctvo, kde môže každý upozorniť na problém ešte predtým, ako ide zákon do parlamentu.
https://www.facebook.com/vybornrsrprezdravotnictvo/
Vyše 220 vystúpení k zákonom na schôdzi NRSR.
Vyše 100 odborných blogov a komentárov v periodikách.
https://jankaciganikova.blog.sme.sk
Dokopy vyše 30 návrhov zákonov alebo pozmeňujúcich návrhov zákonov.
Desiatky TV diskusií.
6 trestných oznámení.
Vyše 50 absolvovaných zdravotníckych kongresov.
Miesto letných dovoleniek stáž v:
– nemocniciach (na všetkých oddeleniach od skladu, cez právne, personálne odd…., lôžkové oddelenia, pacientov, personál, primárov, prednostu až po riaditeľa),
– poisťovniach,
– ambulanciách,
– na župnom odbore zdravotníctva,
– v lekárni.
Výsledkom je jediná poctivá zdravotnícka reforma písaná s vyše stovkou ľudí z praxe, vypracovaná často až do paragrafového znenia. To môže doslova zachraňovať životy.
Celý obsah reformy si môžete pozrieť priamo v prehliadači na adrese: https://www.flipgorilla.com/p/26183111565907470/show
ĽUDIA SÚ VRAJ ŤUŤMÁCI?
Blahoželám, naleteli ste hoaxu roka.
Tu je dôkaz: https://www.google.com/amp/s/domov.sme.sk/c/amp/20486879/ciganikovej-tutmaci-tromfli-aj-putina-ake-hoaxy-sa-zdielali-najviac.html
Nikdy som nepovedala, že málo zarábajúci ľudia sú ťuťmáci. Pred vyše dvoma rokmi som si dovolila povedať, že v parlamente sedia ťuťmáci, ktorí by v normálnom živote neboli schopní zarobiť ani 500 EUR a preto pre svoj slušný poslanecký plat urobia čokoľvek, súhlasia s čímkoľvek. Proste držia ústa a krok… preto ťuťmáci. Nehovorila som nič o bežných ľuďoch ani o nebežných. Hovorila som to smerákom a dodnes si to myslím. Vysvetlila som to v tomto blogu:
https://jankaciganikova.blog.sme.sk/c/440855/tutmacka-ciganikova.html
POSLANCI SI VRAJ ZASLÚŽIA VYŠŠIE PLATY.
Nikdy som nepovedala, že si poslanci zaslúžia vyššie platy, ale povedala som, že by som v parlamente chcela viac naozaj schopných a šikovných ľudí. Chcela by som, aby takíto ľudia riadili štát, ale tí dnes v nadnárodných spoločnostiach alebo vlastných firmách zarábajú bežne oveľa viac, ako je plat poslanca a preto nemajú finančnú motiváciu ísť do politiky. Tvrdiť, že ak niekto ide do politiky má obrať svoju rodinu a seba o doterajšie príjmy získane na základe ťažko nadobudnutých vedomostí alebo výnimočných schopností a robiť to zadarmo alebo za pre neho oveľa nižší plat je pre mňa úplná hlúposť, alebo naivita. Prečo má ísť niekto pracovať pre štát za tretinu platu, ktorý mu ponúka súkromný sektor?
Potom tu máme niektorých (mnohých) poslancov, ktorí majú poslanecký plat len, ako drobné na kávu popri kšeftoch. A časť ťuťmákov, čo pre ten plat urobia čokoľvek, súhlasia s čímkoľvek, pretože keby sa mali živiť normálnou prácou, mohli by o takomto plate len snívať. Toto sú práve tí najdrahší poslanci akých môžeme mať a ja to tak nechcem. Je tu samozrejme aj časť poslancov, ako som ja a moji kolegovia, ktorí kedysi vybudovali firmu a dnes žijú z toho a teda vstupom do politiky až tak nestrácajú, alebo majú približne rovnaké prijmi v politike, ako v predošlom povolaní a tak uprednostnia službu občanom. Ale takýchto ľudí je, ako môžete vidieť v našom parlamente primálo. Proste by som chcela, aby záujem riadiť Slovensko malo oveľa viac kvalitných ľudí. To je všetko. Nie je to o zásluhách, je to o zdravom rozume.
ČERVENÉ NOHAVIČKY.
Medzičasom som napísala vyše 100 odborných blogov, vyštudovala ďalšiu VŠ tentokrát zameranú na riadenie zdravotníctva, stala sa tímlíderkou a spoluautorkou jedinej skutočnej reformy zdravotníctva. Mám za sebou desiatky TV diskusii, komentárov v tlači, prednášanie na zdravotníckych konferenciách, prax v nemocniciach, ambulancii, lekárni, v poisťovniach… a jediné, čo si vy pamätáte je moje spodné prádlo. Nijako mi to neprekáža, tá fotka útočila na prvú signálnu, lebo niektorí ľudia sú schopní vnímať len povrch. Myslím ale, že to vypovedá najmä o nich… ?
https://jankaciganikova.blog.sme.sk/c/415002/bulvarizacia-verejneho-zivota.html
Viete prečo som napísala blog s tou fotkou s nohavičkami? Áno blog, nikdy v živote to nebol bilboard, nikdy to nebolo ani vytlačené. Veď ten obrázok ani nemá formát bilboardu a nikde na webe nenájdeš foto takého bilbordu. Viete si predstaviť, koľko by ich bolo, keby to bol bilboard? To len ľudia takto zveličujú.
Bol to len tento blog:
https://jankaciganikova.blog.sme.sk/c/405104/zbavme-sa-zbytocnych-prekazok.html
a napísala som ho preto, lebo predtým som ten istý text s názvom ,,Zbavme sa zbytočných prekážok“ (o rušení byrokracie) napísala bez fotky, ale získalo to 14 lajkov niekde na nete. Úplne rovnaký text len s fotkou navyše mal 9 tisíc čítaní!Tak kto je tu ten povrchný?
https://jankaciganikova.blog.sme.sk/c/405104/zbavme-sa-zbytocnych-prekazok.html
SELFÍČKO NA OPERAČKE?
Nikdy sa na nikoho nehrám a hnevá ma, ak sa to odo mňa chce. Keď som fotku zverejnila, nemyslela som si, že to je niečo zlé. Bol to pre mňa veľký zážitok, bála som sa, že to nezvládnem. Ale zvládla som a bolo to úžasné. V tej eufórii som sa s tým chcela podeliť. Urobili sme všetko, čo sme mali – mala som súhlas pacienta aj s prítomnosťou mojej osoby aj fotením (ak pacienta nebude možné identifikovať), súhlas operačného tímu, primára aj šéfky nemocnice. Upravila som ju tak, aby sa nik nedal identifikovať. Takéto fotky sú na internete bežné. Môj telefón vydezinfikovali a zabalili ho. Nebolo to podľa mňa nerozumné, skôr tá reakcia.
Urobila by som to aj dnes, ak by som znova dostala povolenie nemocnice i pacienta. Som asi jediný poslanec parlamentu, ktorý obetoval dovolenku s rodinou a trávil leto na stáži. Pre drobnosť negativizujeme celkovo pozitívnu vec. To sa stáva často a je to škoda.
