15:3 pre otvorené nedele. Pozrite si kompletný zoznam argumentov pre a proti.

Zatvorením nedieľ prídeme mesačne o 429tisíc eur na zdravotných odvodoch. To je 170 liekov Keytruda, ktorý sme si nemohli dovoliť zo zdravotného poistenia kúpiť bohužiaľ už nebohej 33 ročnej Katke. Je to 500 eur príplatok sestrám.

V téme zatvorených nedieľ je stále veľa emócií, preto sa pokúsim do tejto témy vniesť trochu „Excelu“, teda viac faktov a normálnych argumentov. Mne vždy pomáha, keď si spíšem plusy a mínusy konkrétneho opatrenia, tu je môj zoznam pre túto diskusiu:

MÍNUSY ZATVORENÝCH NEDIEĽ

1. JE TO ZÁKAZ

Nech máme akýkoľvek dobrý zámer, tak nemá byť dosiahnutý formou zákazu, ale naopak pozitívnou motiváciou. Ak teda chceme, aby ľudia trávili viac voľného času s rodinami v lese, mali by sme to dosiahnuť tým, že ich motivujeme do lesa ísť a nie tým, že všetko ostatné zavrieme.

2. OBMEDZUJE NAKUPUJÚCICH

Obmedzuje ľudí, ktorí chcú v nedeľu nakupovať. Či už preto, že cez týždeň pracujú, alebo proste len tak, lebo radi chodia s rodinou alebo bez nej v nedeľu na nákupy. Alebo preto, že na výber napr. nábytku zvyčajne potrebujú niekoľko hodín, musia sa zladiť s partnerom a kúpu si premyslieť. To sa im vo štvrtok večer po práci jednoducho nechce riešiť.

3. OBMEDZUJE PRACUJÚCICH

Tento návrh obmedzuje aj tých, ktorí chcú pracovať práve cez víkend. Veľmi dobrým príkladom sú študenti, pre ktorých je nedeľa príležitosť ako si zarobiť na štúdium, stačí sa pozrieť koľko brigádnikov pracuje vtedy v nákupných centrách. Alebo matky s deťmi, ktoré od pondelka do piatku proste nemôžu ísť do práce, pretože im to dieťa nemá kto postrážiť a v nedeľu, keď je doma manžel, si môžu ísť privyrobiť.

4. OBMEDZUJE MAJITEĽOV OBCHODOV

Tento návrh kriminalizuje ľudí, ktorý vlastný osobný majetok (obchod), nadobudnutý z vlastných príjmov, využívajú podľa uváženia.

5. ROZDEĽUJE SPOLOČNOSŤ

Politici nemajú čo zasahovať do ekonomiky pre spiatočnícke morálne súdy založené na presvedčení, že politici vedia lepšie ako ľudia samotní, ako sa treba správať.  Neexistuje žiaden relevantný dôvod robiť z ľudí, ktorí si v nedeľu chcú nakúpiť horších, ako tí, ktorí idú v nedeľu radšej do lesa. Alebo do krčmy. Alebo do kostola. Každý robí tak, ako uzná za vhodné. A tak to má byť.

6. ZVYŠUJE NEZAMESTNANOSŤ

Zatvorenie jedného dňa v týždni znamená, že obchodníci budú potrebovať menej pracovných síl. Ak má zamestnávateľ sedem ľudí, ktorí robia sedem dní v týždni a jeden deň zavrieme, tak už potrebuje len šesť ľudí. Proste zníženie pracovnej doby o 1/7 znamená logicky zníženie potreby personálu o 1/7.

7. ZNIŽUJE VÝPLATU

Nedeľa má 100% príplatok za prácu. Streda nie.

8. PRIDÁVA PRÁCU V INÝ DEŇ

Ak v nedeľu predaj zakážeme, spotreba sa presunie do iných dní. Znamená to, že predavačky budú musieť bežné dni obslúžiť viac zákazníkov. Len bez príplatku.

9. UBERÁ DEŇ VOĽNA A MOŽNOSŤ VOĽBY

Netvárme sa, že dnes ľudia robia sedem dní v týždni a každú nedeľu. Keď robí niekto v nedeľu, má namiesto toho voľno v iný deň. Väčšinou sa robí klasicky krátky-dlhý týždeň a mnohým to tak vyhovuje. Napríklad preto, že majú voľný deň cez týždeň, kedy si môžu niečo vybaviť na úradoch. Keď vezmeme do úvahy nedeľný 100% príplatok, tak akoby takýto pracovník odrobil 2 dni, ktoré nemusí robiť cez týždeň. Prečo im ten deň voľna chceme vziať?

10. ZNIŽUJE KONKURENCIU, ZVYŠUJE CENY

Keď prinútite zatvoriť vybrané obchody, profitovať z toho budú iní obchodníci, ktorí môžu byť otvorení. Stačí sa pozrieť na čerpacie stanice, tie dnes plnia úlohu aj menších potravín a v nedeľu budú môcť byť otvorené. Prirodzene tak ničíme vo viacerých oblastiach konkurenciu, vďaka čomu prirodzene rastú ceny.

11. DISKRIMINUJE OSTATNÉ POVOLANIA

Prečo majú mať voľno len predavačky? A prečo len v maloobchode? Čo pumpárky, čašníčky, kuchárky v reštauráciách? …

12. DISKRIMINUJE VYBRANÝCH OBDCHODNÍKOV

Mnohí obchodníci sami hlásia v nedeľu malé tržby a veľké náklady (platy). Tak prečo dnes nezatvoria a potrebujú na to zákon? Veď im nikto nekáže mať otvorené. Je to preto, aby sa zisky nepresunuli ku konkurencii a aby zostali v ich obchode, len v iný deň – za nižšie náklady na prácu zamestnancov.

13. DISKRIMINUJE INÉ NÁBOŽENSTVÁ A ATEISTOV

Rozmýšľam, prečo sa rozprávame stále o nedeli a prečo nie napríklad o sobote. Veď židovská viera považuje práve sobotu za sviatočnú. A čo s Moslimami? Tí by chceli mať voľno v piatok. A mnohí ateisti možno napríklad v pondelok. Prečo teda len v nedeľu má byť voľno? Lebo kresťania? Lebo kostoly? Slovensko sa podľa Ústavy neviaže na žiadne konkrétne náboženstvo alebo ideológiu.

14. V KRÍZE URČITE NIE

Všetci ekonómovia naprieč (aj tí veriaci) sa zhodujú, že je to ekonomicky riskantné opatrenie. Naviac tú máme krízu. Ak si vezmeme len zdravotné odvody, podľa analýzy INESSu, prídeme zatvorením nedieľ o 429-tisíc eur na zdravotných odvodoch (3300 plných pracovných miest krát 130 eur priemerný zdravotný odvod za pracujúceho človeka). To je mesačne 170 liekov Keytruda, ku ktorým sa nedostala Katka, ktorá mala 33 rokov a pred rokom a pol preto zomrela. 860 zdravotných sestier by mohlo dostať 500 eur príplatok k svojej práci – za tieto peniaze. Ale my ich ideme zakázať.

15. NÁKUP V OKOLITÝCH KRAJINÁCH ALEBO NA INTERNETE

Boli ste niekedy cez sviatok nakupovať napr. v Rakúsku? Plné parkoviská slovenských áut. A nie len bratislavských. Naozaj chceme peniaze, ktoré mohli zostať doma, vyvážať mimo Slovenska? Juh Slovenska vybehne do Maďarska, Východ napr. do Poľska alebo na Ukrajinu. A časť spotreby sa presunie na internet k tým hnusným „západňárskym“ gigantom. Toto sme chceli?

PLUSY ZÁKAZU

Podľa mňa také nie sú. Ale podľa zástancov sú v podstate 3:

1.VOĽNO PREDAVAČIEK

Ale už sme si vysvetlili, že týmto opatrením im vlastne berieme dva dni voľna cez týždeň. To sa mi nezdá férové skóre.

2. MORÁLNA NEDEĽA

Nevie  čo to je, ale v parlamente o tom počúvam z každej strany. Akože v nedeľu je morálnejšie byť doma ako v piatok. Nesúhlasím, nechápem, ale uvádzam to sem, aby mal zákaz aspoň nejaké plusy.

3. ZVYŠUJE SPOTREBU V MENŠÍCH OBCIAH ZVYŠNÝ TÝŽDEŇ

Myslené je to tak, že ak zabránime ľuďom z priľahlých obcí ísť v nedeľu na veľký nákup do Tesca, je väčšia pravdepodobnosť, že ten nákup spravia postupne doma v obci. Pripusťme, že zčasti tento efekt nastať môže. Mám nápad, čo keby sme im zakázali nakupovať inde ako vo vlastnej obci úplne… A bolo by po probléme.

Toto zhrnutie ,, parlamentných argumentov“, hovorí jednoznačne. Predniesla som ho aj v pléne Národnej rady a vyzvala kolegov, aby ma doplnili ak niečo chýba. Prišlo moralizovanie o tom aká som, že nechcem byť v nedeľu v lese a nechcem pokladníčkam dopriať voľno (pritom opak je pravdou), ale argumenty sa nedostavili. Ak nejaké doplníte, budem rada, lebo diskusia na túto tému, napriek jednoznačnej prevahe argumentov proti zákazu, zdá sa, nekončí.

Pracujúci doteraz zachraňovali zdravotníctvo. Štát ale časti z nich odmieta pomôcť.

Jednou z obetí súčasnej koronakrízy je aj zdravotníctvo. Okrem veľkej pracovnej záťaže na zdravotníkov, odkladania plánovaných operácií sa ho bytostne dotýka aj nedostatok finančných zdrojov.

Veľká väčšina z nich totiž do zdravotníctva tečie cez zdravotné odvody.

Ako pracujúci zachraňujú naše zdravotníctvo

Odvody buď platia ekonomicky aktívni ľudia, teda zamestnanci, podnikatelia a živnostníci alebo priamo štát za „svojich“ ekonomicky neaktívnych poistencov – ženy na materskej, deti, dôchodcov a podobne.

Čísla zo zdravotnej poisťovne Dôvera ukazujú, že takmer 80% z celkových odvodov pochádza práve od ekonomicky aktívnych, aj keď tvoria len niečo viac ako 40% zo všetkých poistencov. Zvyšná, viac ako polovica, patrí k poistencom štátu, ten však za nich platí len zvyšnú jednu pätinu nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Priemerný zamestnanec alebo podnikateľ zaplatí mesačne na odvodoch 141 eur a „spotrebuje“ zdravotnú starostlivosť len za 33 eur. Opačný pomer platí pri poistencoch štátu. Zdravotná starostlivosť jedného poistenca štátu stojí 85 eur, pritom štát za nich platí len 32 eur .

To, že náš systém je založený na prvkoch solidarity, nie je samo o sebe problém. Zdravší a bohatší prispievajú na starostlivosť starším alebo práve nezamestnaným. Problém to začne byť až vtedy, keď príde kríza. A kríza je tu.

Diskriminácia nie je správne riešenie
Prečo? Lebo zamestnanci a podnikatelia, na ktorých sa systém celý čas spoliehal, zrazu prichádzajú o príjmy, sú na OČR alebo PN, čím klesajú aj ich zaplatené odvody. Alebo ešte horšie, prichádzajú o prácu a namiesto toho, aby odvody platili, musí za nich ako nezamestnaných platiť štát. Pre celý systém zdravotníctva to znamená obrovský výpadok príjmov a reálne ohrozenie poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Na stôl sa tak dostáva otázka dofinancovania zdravotníctva zo štátneho rozpočtu, teda zvýšenie zdrojov. Logicky sa tak vždy deje cez zvýšenie platieb štátu za svojich poistencov, keďže ako bolo vidieť aj na číslach vyššie, dnes za nich platíme výrazne menej, ako reálne spotrebujú.

Z Ministerstva financií sa však predbežne nechali počuť, že štát by poslal peniaze len poistencom, ktorí sú poistení v štátnej VšZP. Absolútne nesúhlasím s takouto diskrimináciou. Doteraz bolo štátu dobrých aj 1,5 milióna väčšinou ekonomicky aktívnych poistencov Dôvery a Unionu, nie je dôvod ich teraz v ťažkých časoch odrezať od pomoci štátu. Alebo inak, nie je dôvod aby štát prispel na poistencov štátu aj v týchto poisťovniach. Nevytvárajme precedens a nerozdeľujem poistencov na tých našich – štátnych a na tých ostatných, ktorí sa poistili v súkromných zdravotných poisťovniach.

Potrebujeme silnú a efektívnu VšZP
Ak dnes niekto hovorí, že zdravotné poisťovne majú vykryť straty zo svojich ziskov, malo by to platiť pre všetky rovnako. Teda nielen pre súkromné, ale aj pre štátnu. Problém však je, že VšZP bola posledné roky viac v strate ako v zisku a teda nemá žiadne ušetrené prostriedky, ktoré by na to vedela využiť.

Majú byť preto súkromné poisťovne potrestané za to, že hospodária efektívne a vytvárajú zisk? Veď podmienky sú pre súkromné a štátnu poisťovňu rovnaké. Prečo štátna VšZP, keď hospodári s proporčne rovnakými prostriedkami v rovnakom trhovom aj legislatívnom prostredí nevytvára rovnaký zisk? Navyše, keď jej na náročnejší kmeň doplácajú súkromné poisťovne.

Namiesto toho, aby sme deformovali prostredie a donekonečna nalievali peniaze do čiernej diery, sústreďme sa radšej na to, aby aj štátna poisťovňa začala hospodáriť zodpovedne. Neverím, že to čo dokážu manažéri súkromných poisťovní nie je možné spraviť aj v štátnej. Dúfam, že nové vedenie VšZP sa chytí šance a začne byť konečne zdravou konkurenciou.

Tak, aby sme nemuseli stále vymýšľať nesystémové spôsoby ako zachraňovať štátne na úkor verejných financií.