Kým farmafirmy rátajú zisky, ľudia umierajú. A spôsobujú to politici

Dajme tomu, že liek stojí 5000 eur za balenie a môžeme nakúpiť napr. 10 balení pre 10 pacientov. A ten 11. má smolu – nechajú ho umrieť, lebo nie sú peniaze. Keď dodržíme zákon prežije nám 18 pacientov. 7 zachránených životov.

Predstavte si, že na vybranú chorobu existuje liek, dovtedy jediný na túto diagnózu – tzv. originál. Keďže na trhu nemá žiadnu konkurenciu, je veľmi drahý. Je však kategorizovaný, čo znamená, že všetky poisťovne ho musia povinne preplácať z verejného zdravotného poistenia a tým pádom je pre pacienta bez alebo s veľmi nízkym doplatkom.

Prínos konkurencie

Zrazu na Slovensko príde konkurenčný liek, tzv. generikum, ktorý lieči rovnako, má dokázateľne úplne rovnaký účinok, ale je o polovicu lacnejší. Štát by mal podľa zákona reagovať tak, že začne preplácať zo zdravotného poistenia len cenu lacnejšieho generika pre všetky lieky v danej úhradovej skupine.  Je to veľmi správne, bez tohto opatrenia by nikdy nezačali klesať ceny liekov a zo zdravotného poistenia by sme platili viac peňazí za liečbu, ktorú vieme nakúpiť lacnejšie.

V momente, ako príde na trh generikum, originálna farmafirma musí reagovať, ak chce zarábať naďalej. Ak by totiž neznížila cenu svojho lieku, vznikol by doplatok, pričom zároveň pre pacientov existuje na trhu lacnejšie riešenie. A nikto si nevyberie dobrovoľne doplatok. Aby mali o liek pacienti aj naďalej záujem, výrobca originálneho lieku v drvivej väčšine preto následne zníži ceny tiež a pacienti tak majú na výber z viacerých možností bez doplatku.  Pre pacienta sa tak nič nemení, ale pre zdravotný systém to znamená, že liečba danej diagnózy bude o polovicu lacnejšia a zostanú zdroje na iných pacientov.

Spravia všetko

Samozrejme predtým, ako firma dobrovoľne zníži cenu, urobí všetko pre to, aby jej zostala garantovaná vyššia úhrada zo štátneho. V tom lepšom prípade sa snaží len oficiálnou cestou argumentovať, že ich liečba je tá jediná správna.  V tom horšom, ale bohužiaľ nie ojedinelom, sa snažia vytvoriť tlak na ministra zdravotníctva, aby revíziu nepodpísal.  Sú firmy, ktoré spravia všetko pre to, aby im garantovaný zárobok zostal. Spraviť všetko môže znamenať aj využiť pacientov a tvrdiť im, že konkurenčný liek im určite ublíži a oni už potom v obavách o vlastné zdravie vytvoria tlak na politikov. Môže to znamenať aj dramatické príbehy v bulvári o tom, aké tisíce bude musieť pacient doplácať, môže to znamenať aj uplácanie lekárov rôznymi spôsobmi, dokonca to môže znamenať aj uplácanie politikov, ak verejný tlak nezaberá. Nečudovala by som sa ak by prišlo aj na vyhrážky… Veď ide o desiatky miliónov eur ročne.

Generiká sú riešením v celom svete

Tento proces, aby sme z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť preplácali farmafirmám za danú liečbu objektívne najnižšie možné peniaze, sa volá revízia úhrad a je povinnosťou Ministerstva zdravotníctva. To má zákonnú povinnosť pravidelne kvartálne prehodnocovať nastavené úhrady za lieky a malo by platiť pravidlo, že rovnakú účinnú látku v akomkoľvek balení preplatia poisťovne v rovnakej výške.

Znie to logicky, všetci odborníci naprieč nie len Slovenska ale aj EÚ, alebo sveta, sa zhodujú, že to je správna cesta. Krajiny sa vzájomne porovnávajú, ktorá používa viac generík. Žiaľ, na Slovensku tento proces za predchádzajúcich vlád nefungoval a farmafirmám sme každoročne zbytočne, z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť, platili desiatky miliónov eur naviac. Toto samozrejme znamená, že tieto peniaze chýbali na liečbu iných pacientov. Toto je presne dôvod prečo nevieme niekomu zaplatiť liečbu na výnimku, alebo nemáme peniaze na lepšie platy setričiek, opravy nemocníc, alebo napríklad objednávkový systém. Jedna z mojich priorít je, aby toto skončilo.

Ak si nebudeme robiť svoju prácu, ľudia budú zbytočne umierať
Na pôde Výboru NRSR pre zdravotníctvo som preto zorganizovala historické prvé stretnutie o revízii úhrad liekov naprieč všetkými dotknutými stranami a aj s pacientskymi organizáciami.
Mojím cieľom je, aby sme neplatili farmaceutickým firmám zbytočné milióny eur z peňazí nás všetkých, ale zároveň, aby pacientom nevznikali doplatky.

Dajme tomu, že liek stojí 5000 eur za balenie a teda môžeme nakúpiť 10 balení pre 10 pacientov. A ten 11. má smolu – nechajú ho umrieť, lebo nie sú peniaze. Keď dodržíme zákon dosiahneme jednotkovú cenu nie 5000 eur, ale 2750 eur za balenie. Za rovnakú sumu tak môžete nakúpiť lieky pre 18 pacientov. Takže ten náš jedenásty pacient v pohode prežije. A v pohode môžeme liečiť aj 12., aj 13. aj 18. pacienta. Preto je dôležité revíziu riešiť. Ide o životy.

K podpisu najbližšej revízie by malo prísť najneskôr 15.7, platná potom bude od októbra. Aktualizovať by sa mala štvrťročne. Kvartálna úspora pri najmiernejšej variante revízie úhrad liekov sa momentálne začína na 4 miliónoch EUR. Žiaľ, desiatky, až stovky miliónov sú zo zdravotného rozpočtu nenávratne preč za roky a mesiace, kedy sa v minulosti revízia úhrad nerobila poriadne.

Pacienti sa báť nemusia
Chcem zdôrazniť, že pacienti sa nemusia obávať, že by nemali rovnako kvalitnú liečbu. Nejde o šetrenie na úkor pacientov, ale v ich prospech, keďže ušetrené peniaze majú smerovať okrem iného aj na financovanie inovatívnej liečby. Kvalita liečby zostane zachovaná, doplatky sa nezmenia a ušetrené peniaze pôjdu tam, kde to treba.

Doteraz sme boli dlhé roky svedkami zanedbanej debaty o revízii úhrad liekov a preto vítam, že boli na výbore aj zástupcovia pacientskych organizácií. Konečne tak príde k finančnej úspore, ktorá bude prediskutovaná aj so samotnými pacientmi. Farmafirmy ich tak už nebudú môcť používať ako štít a v záujme svojich ziskov tvrdiť, že sa ide siahať na ich liečbu.

Naopak, považujem za nanajvýš sociálne a spravodlivé, ak chceme vziať prehnané zisky farmafirmám a dať ich pacientom na ďalšiu liečbu a celkovo do zdravotníctva. Napríklad do rekonštrukcií nemocníc, na moderné prístroje, na inovatívne lieky či na dlhodobú starostlivosť. Lebo viac peňazí v systéme znamená viac zachránených životov.

Štátne nemocnice sú znova v ohrození, oddlžovanie nepomohlo

V zdravotníctve sa stáva každoročným folklórom počítať o koľko stoviek miliónov zas narástli dlhy štátnych nemocníc. Už sme si na tieto správy zvykli natoľko, že to dokonca nevzbudzuje ani záujem médií a tým pádom aj verejnosti.

Rovnaká situácia nastala nedávno. Ministerstvo zdravotníctva poslalo na vládu informáciu o vývoji dlhu v rezorte. Záväzky nemocníc v pôsobnosti ministerstva po lehote splatnosti boli na konci roka minulého roka 542 miliónov eur, čo je o 125 miliónov menej než na konci roka 2018. Na prvý pohľad to vyzerá super a človek by si pomyslel, ako sa manažmentom nemocníc podarilo efektívne hospodáriť a šetriť peniaze daňových poplatníkov.

Nič sa nemení, oddlžovanie v ničom nepomohlo
Žiadny zázrak sa však nekonal. Celý trik s poklesom dlhov spočíval v tom, že minulý rok prebehla ďalšia vlna oddlžovania nemocníc a štát do nich nalial mimoriadnu dotáciu z rozpočtu vo výške 273 miliónov eur. A teraz trocha jednoduchej matematiky. Napriek tomu, že štát minulý rok do nemocníc poslal 300 miliónov eur navyše, celkový dlh klesol len o 125 miliónov. Kde je schovaný háčik v tejto slovnej úlohe?

Pre tých čo poznajú slovenské zdravotníctvo, je odpoveď jednoduchá. Nemocniciam oddlžovanie v ničom nepomohlo a naďalej generovali obrovské dlhy aj v minulom roku. Ak si totiž odmyslíme minuloročné oddlžovanie nemocníc, záväzky po lehote splatnosti vzrástli o 147 miliónov eur, čo je ešte zrýchlenie tempa zadlžovania oproti roku 2018!

Tak o čom boli ozdravné plány?

Ak si pamätáte, to bol presne dôvod, prečo som ako členka zdravotníckeho výboru minulý rok kričala, že plány nemocníc na zastavenie zadlžovania, ktorými bolo oddlžovanie podmienené, majú byť zverejnené. Vtedy sa ministerstvo tvárilo, že ich ukázať nemôžu, lebo je tam ukryté tajné know-how. Samozrejme, že nič také tam nebolo a už vtedy všetci vedeli, že je to len divadlo a dnešné čísla o dokonca zrýchlenom náraste tvorby dlhov to naplno ukazujú.

Inými slovami, v rezorte sa v minulom roku neurobilo vôbec nič pre riešenie tohto problému. Štát tu už zasa zlyhal, hoci má na svojej strane aj nákup zdravotnej starostlivosti a aj reguláciu. Oddlžovanie funguje len ako spoľahlivý nástoj na odďaľovanie riešenia a zalepenie očí kritikov. Tento prístup bude musieť nové vedenie ministerstva urýchlene zmeniť.

Najväčšie a najdôležitejšie nemocnice sú na tom najhoršie
Najsmutnejšie na tom celom je, že až 98% z celkového objemu dlhov pripadá na fakultné a univerzitné nemocnice. To sú koncové nemocnice, ktoré liečia tie najťažšie prípady pacientov. Dlhé desaťročia sú v dezolátnom stave a obeťou politických rozhodnutí a nominantov.

Ministerstvo pritom pozná príčiny tohto stavu. Zhrnulo ich aj priamo v správe pre vládu – neúmerný rast platov, zanedbané budovy, zlý a nefunkčný koncept úhrad za zdravotnú starostlivosť (DRG), nadmerné predpisovanie a predražené nákupy liekov, cien zdravotníckeho materiálu, či SVaLZ. Napriek tomu, že toto sú veci o ktorých nielen analytici hovoria už dlhé roky, žiadny minister nenašiel politickú odvahu ich riešiť a zastaviť úpadok štátnych nemocníc.

Navyše, v dokumente predloženom na vládu, vidieť aj skrytú hrozbu. Zhruba štvrtina záväzkov (130 miliónov eur) po lehote splatnosti týchto nemocníc je už v rukách neznámych spoločností, ktorým svoje pohľadávky predali dodávatelia nemocníc.
Predpokladám, že tieto spoločnosti ich kúpili so značným diskontom s tým, že ich následne vymôžu v plnej sume, a tak zarobia. MZ SR zrejme nebude mať iné možnosti, pretože bude čeliť hrozbe úplného znefunkčnenia nemocníc kvôli masívnym exekúciám ich majetku. Zjednodušene povedané, v dobe ťažkej krízy sa bude splácať dlh za obdobie hojnosti.

Je čas na radikálnu zmenu
Všetky predchádzajúce vlády volili namiesto reálneho riešenia problémov nemocníc radšej jednoduchšiu cestu oddlžovaní, ktorá nás stála už miliardy eur a nič nevyriešila. Každé jedno oddlžovanie fungovalo len ako nalievanie vody do deravého suda. Navyše, budúci rok sa tento deravý sud už môže úplne rozpadnúť.

Ministerstvo zdravotníctva tak musí úplne prehodnotiť koncept svojich, štátnych, nemocníc a naplno sa pustiť do radikálnej zmeny. Prestať počúvať výhovorky riaditeľov jednotlivých zariadení prečo to nejde a postaviť koncové nemocnice na nohy, aj by to malo znamenať radikálnejšie opatrenia, ktoré nebudú populárne. Za nevyhnutné považujem:

– nemocničný hoding

– dlhová brzda nemocníc

– stratifikácia

– benchmark nákupov a ponúkanej kvality naprieč štátnymi a ideálne aj súkromnými nemocnicami

– zmena odmeňovania najmä manažmentu

– platový automat lekárov zameniť za motivačný systém

Je najvyšší čas sa pozrieť pravde do očí

a hľadať spôsob ako poskytovať špičkovú zdravotnú starostlivosť bez neustáleho zadlžovania. Programové vyhlásenie vlády obsahuje viacero správnych krokov týmto smerom. Stačí sa do nich čo najskôr pustiť. Ale to chce odvahu a trpezlivosť.

Ďakujem Martinovi Bartovi za užitočné podklady k tomuto blogu.

Pandémia s názvom „Smer“ zasiahla zdravotníctvo viac ako koronavírus. Toto budú následky.

Aj vy ste si všimli, že smeráci hneď po odchode z vlády zázračne našli recept takmer na všetko? Zrazu po 12 rokoch vlády majú plné ústa odporúčaní.

Prečo teda nekonali keď vládli?

Napr. v zdravotníctve bol za 12 rokov vlády ich najväčší výkon toaletný papier v nemocniciach, aj to len v zopár štátnych. Bez hanby sa teraz tvária, že oni vlastne za nič nemôžu a súčasné problémy sú čisto zodpovednosťou novej vlády.

Koronavírus spôsobí výpadok príjmov pre zdravotníctvo
Zdravotníctvo dnes akútne potrebuje stovky miliónov eur. Na prvý pohľad to môže vyzerať, že príčinou je pandémia koronavírusu a následné spomalenie ekonomiky. Skutočnosť je však iná.

Áno, koronavírus má a ešte len bude mať značný dopad na ekonomiku. Prepúšťanie, zastavenie rastu miezd alebo znižovanie 13. platov či bonusov znamená, že na zdravotných odvodoch sa vyberie výrazne menej financií určených na zdravotnú starostlivosť. Dnes je ťažko odhadnúť presný rozsah výpadku, keďže nevieme s akou silou nás recesia zasiahne, ale odhad je niekde medzi 100-200 miliónmi eur, možno ešte výrazne viac.

Okrem toho majú vplyv na objem finančných prostriedkov v zdravotníctve aj opatrenia na boj s koronavírusom, ako napríklad odklad platenia odvodov alebo plánované politiky vyplývajúce z nového programového vyhlásenia vlády, ako je plánované zrušenie doplatkov na lieky pre ohrozené skupiny.

Sekera smeráckeho rozpočtu je ešte nebezpečnejšia
Najväčšia časť prostriedkov, ktoré dnes zdravotníctvu chýbajú, ale s pandémiou vôbec nesúvisia. Ešte na jeseň minulého roka totiž smerácka vláda prijala rozpočet, ktorý bol už od začiatku deravý a znamenal, že v roku 2020 bude zdravotníctvu chýbať 200 miliónov eur. Potrebné peniaze na vyššie mzdy lekárov a sestier ako len zákonný nárok, zvyšovanie úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, alebo na nové záchranky neboli v rozpočte vôbec reflektované.

Čo na tom, že nielen takmer celá opozícia (ja sama som ešte pred schválením rozpočtu napísala k tomu niekoľko textov), ekonomickí analytici a dokonca aj vlastní vládni úradníci kričali, že rozpočet je zlý a nebude stačiť na financovanie zdravotníctva.

Stojíme pred ťažkými rozhodnutiami
Podľa predpovedí nás nezodpovednosť bývalej vlády dobieha. A to v najťažších časoch. V ideálnom scenári, ak všetko pôjde dobre a od mája sa naša ekonomika opäť rozbehne, v zdravotníctve bude chýbať 400 miliónov eur. Pri pesimistickejšom scenári, teda ak nás zasiahne silná recesia alebo ekonomika sa bude rozbiehať len veľmi pomaly, bude to ešte omnoho viac.

Peniaze budú chýbať v každom rezorte a špajza je po rokoch bačovania Smeru úplne prázdna. Nebude odkiaľ vziať.

Čo nás čaká?

Štát teda bude musieť čiastočne naliať do zdravotníctva obrovskú kopu peňazí aj na úkor ďalšieho zadlžovania Slovenska.  Nestačí však len zvyšovať rozpočet na zdravotníctvo, treba hlavne tvrdo vyhodnocovať, čo za investované peniaze pacienti dostávajú. Napríklad cez toľko omieľanú reformu nemocničnej siete, stratifikáciu, alebo sa zamerať na ziskovosť jednotlivých segmentov v zdravotníctve, či na spotrebu zdravotného materiálu alebo liekov.

Ani to však stačiť nemusí. Slovenské zdravotníctvo potrebuje zásadnú reformu. Nie kozmetické zmeny robené spôsobom, aby sa niekto nenahneval.

Toto sú naše možnosti úspor aj s mojimi hrubými finančnými odhadmi:

50 mil. € – lieková politika (referencovanie, stredne silná revízia úhrad, výnimky,…)

20+ mil. € – platba za lieky do 3 eur s určením celkového stropu  (okrem zraniteľných skupín)

10+ mil. € – nárok pacienta a spoluúčasť (pripoistenie) na neprioritných diagnázoch pri širokom nároku

10 mil. € – SVALZ (diagnostika), vyrokovanie lepších cien

3 mil. € – UDZS, NCZI, operačné strediská záchraniek (zníženie príspevkov, efektívnejšie fungovanie)

6,5 mil. € – zefektívnenie nových 48 staníc záchraniek RZPs (zbytočne založené ako kšeft) – nemusí ich byť tak veľa a nemusia jazdiť v noci, zredukovala som na polovicu dnešných nákladov

5 mil. € – sprísnenie indikácií na kúpele

50 mil. € – optimalizácia nemocníc, zodpovedný manažment nemocníc, zastavenie zadlžovania

10 mil. € – spoluúčasť na hospitalizácii ( 10 eur/hospitalizáciu)

15 mil. € – odstránenie duplicitnej preskripcie

30 mil. € – centrálny nákup a benchmark techniky, liekov a ŠZM

15 mil. € – dôsledná revízia činnosť pri zdravotníckych pomôckach

100 mil. € – poplatok 2€ za návštevu v ambulancii, ktorý by zároveň bránil ,,zbytočným“ návštevám (návštev je cca 60 mil. ročne, ale predpokladám, že by pri spoplatnení nastal pokles, preto rátam s výnosom „len“ 100 mil. €)

____________________________________________________________________

324,5 milióna €

Následkom sa nevyhneme

Toto sú iba príklady možností, ako dostať do zdravotníctva viac peňazí. Druhá strana rovnice ale musí byť citeľené a merané zvýšenie kvality pre pacientov a teda napr. objednávanie na presný termín, lepšie ohodnotení ochotnejší zdravotníci, lepšie vybavené ale aj vyzerajúce nemocnice aj ambulancie, poriadok v poplatkoch, rebríčky kvality poskytoveteľov zdravotnej starostlivosti, dostupnejšia inovatívnejšia liečba, …

Nehovorím, že je potrebné urobiť všetky tieto opatrenia, ani že ich treba robiť hneď a všetky naraz. Je však potrebné začať diskusiu o tom, či chceme zadĺžiť naše deti, alebo sme schopní strpieť následky svojich minulých rozhodnutí, vďaka ktorým sa tu roky šafárilo. Čím budeme mäkší v opatreniach, tým viac zadĺžime krajinu. Alebo znížime dostupnosť a kvalitu už tak dosť zlej úrovne zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Na toto by mal myslieť najmä súčastný minister, aby dokázal byť silnejší ako tí pred ním. Viem, nie je to ľahké, ale má na to vynikajúce podmienky. Začína s čistým štítom a môže férovo vyložiť karty na stôl, pomenovať problémy a diskutovať o možnostiach riešení.

Žiaľ, Slovensko malo smolu, že nám tu 12 rokov vyčíňala pandémia s názvom „Smer-SD“. Táto krajina sa z toho bude spamätávať ešte veľmi dlho, možno dokonca dlhšie, ako z dôsledkov koronavírusu.

 PS: Uvažujem, koľko by do štátneho rozpočtu mohlo pribudnúť napríklad zdanením cirkvi 🙂 

Šéf(ka) VšZP bude spravovať 3,5 miliardy ročne a zarábať 7tis. Tu sú kandidáti

Ide o jednu z najdôležitejších pozícii v štáte. Šéf(ka) Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude mať na starosť vyše trojmiliardový rozpočet, viac ako 2000 zamestnancov a zdravie a životy 3 miliónov poistencov.

V ťažkých časoch bude čeliť obrovským výzvam. Ani takýto astronomický rozpočet nebude stačiť na pokrytie všetkých potrieb poistencov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Očakávania sú pritom aspoň tak veľké, ako zodpovednosť.

Kauzy ako teta Anka, či masér Kostka sú v našej vláde nemysliteľné. Inštitúciu musí viesť morálne aj odborne veľmi silný človek. Som preto presvedčená, že kandidáti majú prejsť verejnou kontrolou. Ďakujem im, že súhlasili so zverejnením svojich mien ešte pred vyhodnotením výberového konania. A myslím si, že by to malo byť štandardom pri takýchto pozíciách.

VYBERAŤ BUDE MINISTER A TAK JE TO SPRÁVNE

Úlohou päťčlennej výberovej komisie, ktorej som bola členkou, bolo odproučiť ministrovi tých najlepších kandidátov. Každý za seba. Zajtra ale minister rozhodne podľa seba. Považujem to za správne. Ak od ministra očakávame, že bude niesť zodpovednosť za rezort, musí mať možnosť si vybrať do dôležitých pozícii ľudí, ktorým dôveruje, že svoju pozíciu zvládnu. Nemôžeme mu tam nanominovať hocikoho a keď potom tento človek zlyhá, očakávať od ministra, že bude niesť dôsledky. Takto to nefunguje.

Čo ale funguje je úprimný záujem mať o kandidátoch čo najviac informácií a rozhodovať sa aj na základe odborných kritérií.

NEBOLO TO JEDNODUCHÉ

Záujemcov bolo veľa a nie všetkých som poznala. Čas nás tlačil, nakoľko už 6. mája sa končí funkčné obdobie jednému z členov predstavenstva a to sa tým stane neuznášaniaschopné. To si samozrejme najväčšia štátna poisťovňa nemôže dovoliť. V priebehu niekoľkých dní som si preto naozaj poctivo preštudovala projekty uchádzačov a včera sme s kolegami celý deň strávili ústnymi pohovormi. Chcela som byť naozaj objektívna a preto som si urobila tabuľku. Ako inak 🙂

Zo všetkých kandidátov u mňa s miernym odstupom od ostatných, najlepšie obstáli Martin Barto a Beata Havelková. Týchto dvoch kandidátov preto za seba navrhujem pánovi ministrovi. Ak by som si mala vybrať jedného, vybrala by som si Martina preto, že ho poznám a je menej zaťažený minulosťou vo VšZP.

HODNOTILA SOM TAKTO

Vzdelanie 

 Za dôležité pri riadení VšZP považujem manažment, ekonómiu a medicínu. Každému z týchto oborov som preto pridelila jeden bod.  Teda ak bol uchádzač lekár dostal za to bod, ak mal zároveň vyštudovaný manažment, dostal druhý bod. Rovnako dva body dostal napr. aj manažér a zároveň ekonóm.

Prax

Bod dostalo predošlé pôsobenie v poisťovníctve, zdravotníctve a financiách.

Projekt

0-3 body dostali tieto kritériá:

– celková znalosť terénu, problematiky

– či správne identifikoval problémy

– či navrhol riešenia

– ako boli riešenia konkrétne

– ako boli reálne

Jeden bod k dobru dostal každý kandidát, ktorý určil termíny plnenia svojho plánu.

Pohovor

Po jednom bode tiež dostali správne odpovede na tieto otázky:

1. Čo by ste robili, ak by poisťovňa nemala dostatok peňazí a na dvere by klopali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (PZS), že chcú vyššie platby? Vyhrážajú sa medializáciou (pomerne bežná situácia v poisťovniach).

Bod dostal len ten, kto odpovedal, že by aj vyjednával so samotnými PZS, aj s Ministerstvom zdravotníctva (MZ) a zároveň hľadať vlastné rezervy vo vnútri organizácie. Rezervy nespomenul skoro nikto, každý len natrčili ruku k ministerstvu alebo proste zosekali poskytovateľov.

2. Ste ochotný zverejniť svoje meno a projekt ešte pred vyhlásením výsledkov, aby ich mohla verejnosť skontrolovať?

Bod dostali všetci, pretože všetci záujemci o post predsedu predstavenstva nemali problém podpísať takýto súhlas. Viem, budete si chcieť pozrieť ten projekt, tie si ale musíte pýtať na MZ. Boli bohužiaľ len v tlačenej podobe, čo sa mi mimochodom zdala veľká škoda. MZ ale sľúbilo, že projekty zverejní. Nakoniec, súhlas na to dostali.

3. Ako sa postavíte k personálnej politike vo VšZP? Budete prepúšťať?

Bod dostali tí, krorí odpovedali kladne, pretože to považujem za nevyhnutné. Vo VšZP je úplne jasná prezamesnanosť, resp. v iných poisťovniach je na rovnaký objem práce potrebných oveľa menej zamestnancov. A majú aj lepšie výsledky.

4. Myslíte si, že VšZP potrebuje legislatívne zvýhodnenie, aby mala lepšie postavenie na trhu?

Bod dostali tí, ktorí odpovedali záporne. Pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako a štátna poisťovňa musí byť schopná v rovnakom trhovom a legislatívnom prostredí robiť porovnateľné, snáď aj lepšie výsledky, ako súkromné poisťovne. Tiež som akceptovala ak kandidáti povedali, že by menili pravidlá verejného obstarávania (VšZP obstarávať musí, súkromné nie), pretože to tiež považujem za vyrovnanie pravidiel pre všetkých hráčov na trhu.

5. Máme v pláne určiť tzv. štandard, alebo nárok. Viete mi povedať príklad možného zmysluplného produktu pripoistenia (nadštandardu)?

 Bod dostal každý, kto takýto zmysluplný príklad uviedol.

Celkový dojem

0 – 5 bodov som rozdeľovala za celkový dojem. Sem som zaraďovala komunikačné schopnosti, prezentáciu, odpovede na otázky mojich kolegov z komisie, odpovede na moje doplňujúce otázky. Tie sa týkali najmä minulosti a toho, čo som si o kandidátoch v priebehu týždňa vygooglila alebo zistila príp. nezrovnalostí a podrobností z ich projektov.

TRANSPARENTNOSŤ

Myslím si, že verejnosť má vedieť, kto všetko bol členom komisie. Musela som však podpísať mlčanlivosť (inak by som nemohla byť členkou) a preto si nedovolím kolegov menovať. Je potrebné sa obrátiť s touto otázkou na Ministerstvo zdravotníctva, ak Vás to zaujíma.

Musím však podotknúť, že považujem za správne ak sa výberový proces robí čo najtransparentnejšie. Myslím si, že žiadna mlčanlivosť nie je na mieste. Ja osobne by som pohovory robila online a povinnosť vopred zverejniť všetky podklady by mal mať každý záujemca o takto dôležitú pozíciu. Urobila by som tak z jednoduchého dôvodu – aby mi s filtrom uchádzačov pomohla verejnosť a novinári.

Zozbierala by som takto všetky možné informácie a potom by som si vybrala človeka, ktorý je odborne zdatný, morálne čistý a zároveň mu dôverujem. Na rovinu priznávam, že aj ja by som zrejme radšej uprednostnila odborníka, ktorého poznám a dôverujem mu. Na pozícii šéfa VšZP je množstvo lákadiel a minister sa na takéhoto človeka musí vedieť plne spoľahnúť. Aj preto, že za neho ručí vlastnou stoličkou. Preto budem plne stáť za rozhodnutím pána ministra, aj keby nebolo v súlade s mojimi odporúčaniami. Koniec – koncov, v komisii nás bolo 5 a každý hodnotil svojim spôsobom a iné veci považoval za dôležité.

ĎAKOVAČKA NA ZÁVER

Ďakujem kolegom zo Zdravotníckeho výboru, ktorí ma do výberovej komisie nominovali. Tento blog som písala aj kvôli nim, aby mali podrobné informácie, keďže som mala byť ich očami. Prajem ministrovi Krajčímu tú najlepšiu možnú voľbu a budúcemu šéfovi VšZP najmä odhodlanie a energiu meniť veci k lepšiemu. V týchto ťažkých časoch ju bude obzvlášť potrebovať.