Keď politická zbabelosť zabíja

Bez akéhokoľvek preháňania sme sa v posledných dňoch ocitli v situácii, keď zbabelosť niektorých politikov spôsobuje ďalšie a ďalšie úmrtia slovenských pacientov. V parlamente bol totiž zákon o reforme nemocníc,tzv. stratifikácii.

Vládna koalícia ho však stiahla len niekoľko minút pred hlasovaním. Pritom tento zákon mohol prostredníctvom radikálneho zlepšenia kvality zdravotnej starostlivosť v našich nemocniciach zachrániť veľké množstvo životov. Žiaľ, túto šancu sme opäť premárnili.

Politický cirkus
Celá situácia dlhodobo pripomína skôr cirkus, ako reálnu snahu presadiť niečo pozitívne pre pacientov na Slovensku. Poslanci najprv prerokovali v prvom čítaní návrh novely, ktorej súčasťou je stratifikácia. O postupe do druhého čítania mali rozhodnúť práve v pondelňajšom hlasovaní. Ak boli nejaké výhrady k obsahu reformy, dohoda bola, že v druhom čítaní ich odstránime.

Na začiatku hlasovania však Andrej Danko oznámil, že na žiadosť ministerky sa hlasovanie presúva na novembrovú schôdzu. Pritom podľa informácii, ktoré mám, o tom samotná Kalavská ani nevedela a Pellegrini to spravil za jej chrbtom. Okrem iného to dobre ilustruje skutočnú nemohúcnosť ministerky.

Stratifikáciu nevyhnutne potrebujeme čím skôr
Na Slovensku máme jednu z najhustejších nemocničných sietí v celej Európskej únii, ktorú ale nevieme uživiť personálne ani materiálne. Dôsledkom sú nefunkčné a nekvalitné oddelenia, ktoré sú síce bližšie k našim obydliam, ale dokázateľne v nich zomiera skoro najviac ľudí v rámci EÚ. Je preto potrebné okamžite začať riadenú reformu nemocníc tak, aby sa v dôsledku zvýšila dostupnosť jednotlivých nemocníc pre väčšinu obyvateľstva, ale zároveň, aby sa špecializovali. Znamená to, že nebude všetko všade, ale že na špecializované oddelenia sústredíme najlepšiu techniku a personál z danej oblasti. Dôsledkom bude, že možno budete musieť za plánovaným výkonom cestovať trošku ďalej, ale šanca, že druhé z Vašich dvoch detí prežije bez komplikácií, ak bude nedajbože potrebovať služby nášho zdravotníctva, sa zvýši o 100%. Stratifikácia totiž znižuje reoperácie a rehospitalizácie až o polovicu.

Dostupnejšie urgenty a následná starostlivosť po výkonoch

Zároveň sa zvýši dostupnosť urgentnej medicíny (neplánované výkony) a následnej zdravotnej starostlivosti  (liečba po ťažkých úrazoch, ochoreniach, výkonoch, rehabilitácia). Žiadna nemocnica sa nezavrie, potrebujeme ich všetky.

Bezcitnosť vládnej koalície dosahuje nové hranice

Je veľmi smutné, že reforma, ktorá má reálne pomôcť zachraňovať životy je obeťou predvolebných hier. A to navyše v situácii, keď všetci odborníci v zdravotníctve súhlasia s tým, že reforma nemocničnej siete je potrebná.

Politický cynizmus Róberta Fica a Andreja Danka sa nezastaví pred ničím. V situáciách, keď majú na výber medzi lepšou krajinou a vlastným prospechom si vždy zvolia druhú možnosť. Nie som naivná, každý vie čoho sú títo dvaja schopní. Napriek tomu, v prípade odmietania kvalitnejšej liečby pre pacientov je takáto bezcitnosť skutočne dych vyrážajúca.

Nás v SaS môžete obviňovať zo všeličoho, ale nie z nedostatku politickej odvahy a odborných riešení. Keď budeme vo vláde, nebudeme sa báť ísť ani do ťažkých, ale potrebných rozhodnutí. Reforma nemocničnej a aj ambulantnej siete bude jedným z prvých krokov.

Nesúhlasíme s presunutím hlasovania o reforme nemocníc

Stratifikácia nemocníc, nevyhnutná reorganizácia nemocníc sa odkladá. O reforme nemocníc sa v parlamente nebude hlasovať, je presunutá na nasledujúcu schôdzu.

Išlo pritom o dobre pripravenú reformu prediskutovanú a podporenú odborníkmi. Pre vládu sú aj na konci volebného obdobia dôležitejšie dohody a kšefty ako zachraňovanie životov. Podľa našich informácií toto ďalšie zastavenie reformy nemocníc premiér spravil bez vedomia ministerky. Nebudeme sa čudovať ak Andrea Kalavská podá demisiu.

Ste za zrušenie krížového vlastníctva v slovenskom zdravotníctve?

Dva pohľady na jeden problém:

NIE

Jana Cigániková,
Sloboda a Solidarita

Takýto návrh je nerealizovateľný a pre občanov jednoznačne škodlivý. Buď prídu o nemocnice, poisťovňu, alebo o peniaze, ktoré mohli ísť na ďalšiu liečbu. Navyše skončia v Pente. Popritom nič z toho, čo spôsobuje reálne problémy – absencia zodpovednosti ani správa a riadenie najmä v štátnych nemocniciach a poisťovni sa tým nevyrieši.

Autori riskujú dlhoročné súdne spory, ktoré môžu nakoniec daňovníkov vyjsť na stovky miliónov eur. Môžeme dať krížovým vlastníkom akékoľvek dlhé prechodné obdobie na predaj svojho majetku. Do krajiny, kde sa zakazoval zisk, nový investor príde ťažko. A v 21. storočí vyvlastniť súkromný majetok nie je v súlade so žiadnym právom. Po vyhratej arbitráži má Penta zárobok aj s úrokmi viac-menej zaručený.

Celý článok si môžete prečítať TU.

Zastavme obludný návrh zákona o verejnom obstarávaní

Návrh zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je v rokovaní NR SR chce, aby štátne zákazky išli systémom verejného obstarávanie až od výšky 3 milióny eur.

Takýto návrh tesne pred voľbami má podľa SaS len umožniť to, aby sa k zákazkám na poslednú chvíľu ešte dostali „naši ľudia“, teda spriaznení s koalíciou. Janka Cigániková varuje, že vláda sa tak pripravuje na „bezbrehé kradnutie vo veľkom“. Stavebné zákazky do troch miliónov eur by sa tak nemuseli vôbec zverejňovať. Zmluvy by bolo možné uzatvoriť s jedným z prvých troch uchádzačov, ak bude ponuka maximálne o 20 percent vyššia ako najnižšia ponuka. S tým nesúhlasíme a veríme, že návrh ani koaliční poslanci nepodporia.

Nový rozpočet len predlžuje trápenie zdravotníctva

en nedávno sme riešili potenciálny kolaps zdravotníctva, keď nemali poisťovne a tým pádom ani nemocnice a ambulancie dostatokfinancií na liečbu pacientov. Dospelo to až do situácie, keď zdravotníci museli doslova prísť žobrať…

…o peniaze do parlamentu. To všetko bolo dôsledkom zle nastaveného rozpočtu v predchádzajúcom roku. Aktuálne sa rieši rozpočet pre rok 2020 a zdá sa, že ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská sa nepoučila a budúci rok nám opäť hrozí podobná situácia.

Rozpočet je opäť veľmi krehký
V budúcom roku by malo zdravotníctvo dostať 5,42 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 182 mi. € oproti tohtoročnej realite (tzv. očakávanej skutočnosti). Napriek tomu už predbežný pohľad na návrh rozpočtu dáva tušiť, že vytvorí pravdepodobne ešte väčšiu sekeru ako ten tohtoročný, ktorý sa musel už dvakrát dofinancovávať.

Zdroje na zdravotníctvo tak narastú len o 3,45%, čiže pomalšie než plánovaný HDP. To je problém, pretože zdroje v zdravotníctve by mali rásť rýchlejšie. Investície idú dolu o 28,5 mil. eur oproti tomuto roku. Na 67,5 mil. eur. by pritom SR potrebovalo minimálne 100 mil. eur ročne investovať, aby investovalo rovnako ako susedia. Štát plánuje dať o 33 mil. menej za svojich poistencov, hoci ich bude pravdepodobne viac. Čaká sa spomalenie rastu a prepúšťanie.

Výdavky na zdravotníctvo výrazne rastú každým rokom
Dôvodom medziročných nárastov výdavkov je najmä automatický nárast platov lekárov a tiež rast cien energií. Samozrejme netreba zabúdať na všetky populistické sociálne balíčky určené na prekrytie vládnych káuz. Keď zohľadníme len tie faktory, o ktorých vieme už dnes, rozpočet na rok 2020 by mal byť vyšší najmenej o 400 miliónov eur, ako tohtoročný. A to stále pokrýva len legislatívne zmeny, teda konzervuje súčasný žalostný stav. Žiadne zlepšenie.

Ministerstvo nedokáže šetriť
Podľa Revízie výdavkov na zdravotníctvo II by sa dalo v nasledujúcich 10 rokov ušetriť viac ako pol miliardy eur. Na zbytočne predpisovaných liekoch, zle organizovanej ambulantnej starostlivosti či väčšej efektivite. Len v budúcom roku by sa takto dalo ušetriť 148 miliónov eur. Žiaľ, ak sa pozrieme na výsledky šetrenia v predchádzajúcich rokoch je zrejmé, že ide o zbožné želanie. Ministerstvo zdravotníctva nedokáže hospodáriť efektívne a veľmi ľahko ustupuje tlaku lobistov.

Ministerstvo si tiež nevie zorganizovať svoje nemocnice. Keby ich riadil ako sieť a porovnával náklady, vedel by ušetriť dnes zbytočne vyplytvané zdroje, ktoré môžu ísť na liečbu ďalších pacientov.

Problém je, že ministerstvo už opakovane dokázalo, že šetriť nevie. Napriek tomu rozpočet automatiky s úsporami ráta. Ak náklady narastú viac ako očakávame a úspory sa nepodarí naplniť podľa očakávaní, mnohí chorí ľudia, najviac odkázaní na pomoc štátu, zostanú bez pomoci.

Ministerka je ale spokojná

Napriek tomu sa ministerka Kalavská nechala počuť, že je s rozpočtom spokojná. A druhým dychom rovno pripustila, že aj v roku 2020 bude možno potrebné ďalšie dofinancovanie zdravotníctva. Ministerka zdravotníctva teda hovorí, že je spokojná s rozpočtom, ktorý pravdepodobne opäť dostane zdravotníctvo na pokraj kolapsu. Až si človek občas myslí, že je to celé vtip. Veľmi zlý vtip.

Ako na to?

Je zrejmé, že súčasná vláda už viac ako kúriť a svietiť v zdravotníctve nezvládne. Pacienti na Slovensku však potrebujú viac. Je nutné nastaviť financovanie zdravotníctva tak, aby sme nebojovali každý rok len o jeho holé prežitie, ale smerovali k reálnemu zlepšeniu kvality a dostupnosti. To bez jasnej vízie rozpočtu a reforiem aspoň na najbližších 3 až 5 rokov nepôjde. V prvom rade sa musíme zamerať na efektivitu a stabilizáciu celého systému. Nestačí len zvyšovať rozpočet na zdravotníctvo, treba hlavne tvrdo vyhodnocovať, čo za investované peniaze dostávame. Napríklad cez toľko omieľanú reformu nemocničnej siete, stratifikáciu, ktorú súčasná ministerka odkladala do predvolebného času, kedy sa neschváli. Alebo sa zamerať na ziskovosť jednotlivých segmentov v zdravotníctve, či na spotrebu zdravotného materiálu alebo liekov.

Ani to však stačiť nemusí. Je najvyšší čas otvoriť diskusiu o možnostiach pripoistenia. Teda stanoviť a hlavne garantovať základný rozsah toho, čo musí každý občan v stanovenom čase dostať za svoje odvody, bez ohľadu na jeho príjem a známosti. Treba dovoliť ľudom v prípade záujmu zaplatiť si oficiálne za služby a starostlivosť nad rámec štandardu. Inak povedané, miesto obálok pripoistenie s jasnými vymožiteľnými pravidlami platnými pre všetkých rovnako. Pretože tie obálky si dnes môžu dovoliť len tí majetnejší a na ľudí, ktorí na to nemajú, potom prichádza rada akosi neskoro. Mnohokrát až príliš neskoro. Dnešný systém je krutý a nespravodlivý.

Slovenské zdravotníctvo potrebuje zásadnú reformu. Nie kozmetické zmeny robené spôsobom, aby sa niekto nenahneval. My v SaS máme na to nielen jasný názor, ale hlavne prepracovaný program, vďaka ktorému sa budeme vedieť z tohto marazmu konečne dostať.

Zdravotnícky program Za ľudí je ako homeopatikum – pekne znie, ale veľa nevyrieši

Po PS/Spolu (prečítajte si náš komentár) predstavili svoje programové priority pre zdravotníctvo aj v strane Za ľudí. Ako autori zdravotníckeho programu SaS sme si preto podrobne prečítali kapitolu venovanú tejto oblasti,

ktorá je časťou ich základného programového dokumentu. Netrvalo nám to dlho. Časť venovaná zdravotníctvu má u kiskovcov necelé dve strany.

Je to však hneď prvá kapitola, s názvom Zdravý život, čo dáva tušiť, že je pre stranu táto oblasť veľmi dôležitá. Takýto postoj nás teší, pretože aj my považujeme zdravotníctvo za kľúčový segment v budúcich rokoch. Treba však povedať aj to, že predložený program je zatiaľ len súborom pekných želaní bez hlbšieho pohľadu na to, ako dané úmysly uskutočniť.

Všetkým dáme všetko
Na úvod je potrebné povedať, že sa zhodujeme v pohľade na súčasný stav slovenského zdravotníctva. Máme aj rovnaké východiská pre nápravu zlého stavu. Rovnako považujeme pacienta za stredobod všetkých snažení. Líšime sa však v tom, že strana Za ľudí predstavuje riešenia, ktoré nie sú v súlade s ostatnými časťami jej programu. Nevyhli sa tomu, že sľubujú všetko všetkým, ale už nepíšu, kde na to vziať.

Napríklad, navrhujú zvyšovať finančné ohodnotenie lekárov i sestier tak, aby ich bol dostatok (u sestier a všeobecných lekárov zásadne). To samé o sebe je nereálne, pretože preplatením ešte nevychovajú nových zdravotníkov a ak zvýšime platy my, urobí tak vždy aj zahraničie. Platy treba zvyšovať, ale nikdy to nevyrieši nedostatok zdravotníkov úplne. Treba najmä zapracovať na redistribúcii zdravotníckych pracovníkov, ich kompetenciách, vzdelávaní a pracovných podmienkach, možnostiach rastu.

Kiskovci chcú tiež budovať nové nemocnice po celom Slovensku, ignorujúc lehoty Zákona o verejnom obstarávaní (akákoľvek nová nemocnica môže stáť najskôr o 4-5 rokov). Na billboardoch aj v programe používajú tézy, ktoré znejú na prvé počutie super, ale sú nerealizovateľné bez vyšších výdavkov. Kiskovci však zároveň chcú ponechať odvod štátu za svojich poistencov na 4% priemernej mzdy spred dvoch rokov (my ho chceme vyrovnávať s odvodom zamestnancom, ktorý chceme znížiť na 9%) a súčasne znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce.

Takéto opatrenia nie sú zjavne kompatibilné a nesvedčia o silnom odbornom zázemí strany, skôr naopak. Taktiež nikde neuviedli svoj názor na garanciu minimálnych miezd lekárov, teda platový automat. Pritom dlhodobá finančná stabilizácia zdravotníctva by mala byť v súčasnosti absolútnou prioritou. Bez toho, aby sme nespravili v peniazoch tečúcich do zdravotníctva poriadok, sa nikam nepohneme.

Predvolebné sľuby…
Začnime pri tom najľúbivejšom, budovaní nových nemocníc. Táto téma je pritom viac vzdušným zámkom ako reálnym opatrením. Dnes nikto nevie, kde by sa mali nové nemocnice stavať a na základe akých kritérií by sa posudzovalo ich umiestnenie a rozsah poskytovanej starostlivosti. A nehovoria to, samozrejme, ani kiskovci. Keď vezmeme do úvahy, koľko by realizácia výstavby niekoľkých nemocníc stála a trvala, ide skôr o lacný populizmus. Stačí sa pozrieť na nemocnicu na Rázsochách, ktorú štát stavia už 30 rokov a stále je v nedohľadne. Nemocnice potrebujú najmä stratifikáciu, štátne musíme riadiť ako sieť a bratislavskú UNB (súčasne v piatich schátraných budovách po celej BA) musíme dostavať, rekonštruovať a centralizovať v nej najmä špičkové výkony a výskum.

Tak potrebnú reformu nemocníc (stratifikáciu) ale kiskovci podmieňujú dobudovaním novej nemocničnej siete, čo znamená jej odklad o mnoho rokov, alebo ešte realistickejšie – na nikdy.

Lieková politika je pre stranu Za ľudí len sledovanie nežiadúcich interakcií, čo je síce dôležitá vec, no vôbec neriešia témy ako inovatívne lieky, generiká, biosimilárne lieky, kategorizácia a výnimky z kategorizácie. Pritom ide o dôležitú časť efektivity celého systému, keďže na lieky sa minie takmer 20% z celkových nákladov na zdravotníctvo.

Zdravotníctvo potrebuje viac odvahy
Zhodujeme sa so stranou Za ľudí v tom, že štátne nemocnice je nutné transformovať na akciové spoločnosti, s manažérskou, ale aj hmotnou zodpovednosťou vedúcich pracovníkov. Všetko ale nevyriešia tresty, v prvom rade je potrebné uvoľniť riaditeľom nemocníc ruky pri vyjednávaní s poisťovňami, aby nemuseli podpisovať evidentne finančne nevýhodné zmluvy, ktoré majú za úlohu len kryť neschopnosť politických špičiek. Dodávame tiež, že nemocnice – akciovky, musia mať tzv. dlhovú brzdu nemocníc, aby v žiadnom prípade nemohli nechcene skončiť v rukách súkromníkov, aby sa nemohli nekonečne zadlžovať a chátrať a aby boli politici nútení vyhradiť na zdravotnú starostlivosť reálne toľko peňazí, koľko je potrebné.

Veľmi nás potešila zhoda v pohľade na nutnosť reprofilácie časti akútnych lôžok na lôžka následnej a dlhodobej starostlivosti a na financovanie dlhodobej starostlivosti, ktorá má byť viaczdrojová a platby v odkázanosti (z verejných zdrojov) majú ísť za pacientom, a nie za poskytovateľom. Chválime.

Zhrnutie

Len mzdové výdavky v roku 2022 vzrastú oproti dnešku o 450 miliónov eur, celkové o 680 miliónov.

Nárast výdavkov oproti roku 2019Nárast výdavkov oproti roku 2019 (https://hsr.rokovania.sk/167948/35-/)

Dlh nemocníc môže presiahnuť miliardu. Zachovať daňovo-odvodové zaťaženie, nerobiť stratifikáciu, neriešiť zadlžené nemocnice, platový automat ani liekovú politiku a zároveň zvyšovať platy a stavať nemocnice je naozaj obyčajný populizmus. Ak k tomu pridáme sľuby o tom, že pacienti nebudú u lekára čakať, tak je to v tejto kombinácii už čistá demagógia. Buď treba povedať akými opatreniami tie sľuby zaplatíme (poplatky, zníženie nároku, pripoistenie), alebo kde peniaze vezmeme – či z iného rezortu (z ktorého?), alebo od ľudí. Alebo zbytočne nesľubovať.

Celkovo máme viacero styčných bodov s programom strany Za ľudí. No v porovnaní s programom SaS im chýba omnoho väčšia komplexnosť navrhovaných riešení a odvaha robiť aj nepopulárne opatrenia, ktoré by ale ušetrili zdroje na iné, pozitívne opatrenia. Tak ako v prípade PS/Spolu je z ich programu cítiť snaha za každú cenu nikoho si nepohnevať. Riešiť problémy súčasného zdravotníctva v rukavičkách nám však nepomôže. Potrebujeme zásadnú reformu, silné antibiotiká namiesto homeopatík.

Janka Cigániková

Martin Barto

Vláda rieši iba seba. Kolaps zdravotníctva presúva na ďalšiu vládu

Ministerstvá financií a zdravotníctva sa dohodli na dofinancovaní zdravotníctva o 90 miliónov eur a to tak, že zdvihnú odvod za poistencov štátu. Dofinancovanie je dobrá správa a tešíme sa z toho, ale. Vláda tak neustálymi zmenami spôsobuje problém pacientom, pretože poisťovne nevedia plánovať a teda sa ani rozumne dohodnúť s lekármi a nemocnicami.

Memorandum o dofinancovaní prináša dodatočné zdroje, ktoré len látajú diery vzniknuté obyčajnou volebnou korupciou alebo opatreniami, ktorými si chcú politici kúpiť voličov. Ani toto dofinancovanie 90-timi miliónmi nedáva priestor na rozvoj a inovácie v slovenskom zdravotníctve. Takisto neumožňuje uspokojiť požiadavky ambulantného sektora, kde nám vo veľkom ubúdajú lekári a sestry a predlžuje sa čakanie na vyšetrenia a zákroky. Toto dofinancovanie len konzervuje súčasný katastrofický stav. Memorandum je uzavreté  do 31. 3. 2020. Je to teda prístup „po voľbách potopa“. V spomínanom memorande o zmieri sú viac menej len povinnosti pre zdravotné poisťovne a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Žiadne záruky dlhodobej stability zo strany ministerstva zdravotníctva ani financií. Strana SaS má pripravené systémové riešenia, ktoré bude realizovať, akonáhle dostane od voličov dôveru vo voľbách.

3 najväčšie omyly zdravotníckeho programu PS/Spolu

Aj keď je tento blog o najväčších omyloch zdravotníckeho programu PS/Spolu, hneď na úvod vravíme, že ich program obsahuje aj množstvo dobrých a rozumných myšlienok. Najmä tých našich.

Jeho značná časť sa prelína s naším zdravotníckym programom a ak sa tieto opatrenia novej vláde podaria presadiť, naše zdravotníctvo bude určite vyzerať lepšie ako po 12 rokoch chátrania pri smeráckej vláde.

Po podrobnom prejdení si ich programu je však viditeľných niekoľko kľúčových rozdielov medzi tým, ako sa pozeráme na zdravotníctvo my v SaS a ako progresívci. Celkovo je ich program výrazne menej odvážny (rozumej menej reálnych riešení) a výrazne ľavicovejší (rozumej drahší). Zhrnuli sme najväčšie omyly programu PS/Spolu do troch bodov, samozrejme aj s vysvetlením, prečo sa mýlia.

1. SOCIALIZMUS S PROGRESÍVNOU TVÁROU
Z viacerých miest programu doslova do očí bijú klasické socialistické riešenia problémov v štýle štát je najlepší vlastník a mal by sa o všetko postarať. Nepripúšťajú zmenu nemocníc na akciové spoločnosti, čo je v podstate jediný spôsob ako zastaviť ich zadlžovanie (my zároveň navrhujeme aj dlhovú brzdu nemocníc, aby sa nemohla nechcene dostať do rúk súkromníkovi). Chcú zaviesť nové dane, napr. na nezdravé jedlá a dávať peniaze na také osvetové kampane, ktorých prínos bude nedefinovateľný.

Najlepšie je to viditeľné v častiach o financovaní zdravotníctva. Sestrám sľubujú vyššie platy, pacientom zrušenie všetkých poplatkov a nemocniciam investície do ich budov a vybavenia. To všetko v čase, keď sa výdavky na zdravotníctvo medziročne zvyšujú o stovky miliónov, napr. aj pre zadlžovanie nemocníc (ktoré riešia rovnakými prázdnymi rečami ako všetci doteraz), alebo pre také demotivačné existujúce opatrenia, ako je mzdový automat lekárov (bez ohľadu na kvalitu a rozsah vykonanej práce). O jeho zrušení však už nehovoria, aby náhodou nenaštvali lekárov.

Znie to samozrejme úžasne, ale ak hľadáte zmienku o tom, kde na to vziať, tej sa nedočkáte. Ak nechcú zvýšiť podiel priamych platieb do zdravotníctva od pacientov, sú pripravení zvýšiť rozpočet zdravotníctva o niekoľko miliárd?  A ak áno tak na úkor čoho? Vezmeme školstvu, životnému prostrediu, doprave, alebo sociálnej sfére? Alebo zvýšime ľuďom odvody? Toto treba povedať na rovinu, lebo populistické riešenia v štýle, dať všetko všetkým, aby sa nikto necítil dotknutý, sme tu už mali posledných 12 rokov a zjavne to nefunguje.

Navyše dopúšťajú sa smrteľného hriechu riešiť sociálnu a daňovú politiku cez zdravotné odvody, pretože chcú zdravotné odvody daňovníkov (a daňovníčok :)) znížiť cez odvodovú odpočítateľnú položku. Toto považujeme za nepochopenie funkcie zdravotných odvodov, ktoré slúžia na finacovanie verejného zdravotníctva. Kto to potom nahradí verejnému zdravotníctvu? Veď počet chorých takto neovplyvnia.

2. VEĽA VŠEOBECNÝCH FRÁZ BEZ POPISU AKO TO SPRAVIŤ

Celým programom sa nesú dobre znejúce frázy ako niečo zavedieme, vytvoríme alebo nariadime, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani akčný plán Komunistickej strany Slovenska. Svetový mier a večné šťastie pre všetkých, no kto by to nechcel. Chcú zmeniť platobné systémy smerom k odmeňovaniu za kvalitu a výkon. Skvelé, tlieskam. Nikde sa však už nedočítate ako to reálne spravia, ktorý konkrétny platobný systém preferujú a čo spravíme s tým súčasným založeným na DRG, ktoré sme zavádzali viac ako 10 rokov a minuli na neho desiatky miliónov eur (Mimochodom DRG je dobrý mechanizmus, treba donútiť najmä štátne nemocnice, aby nakŕmili reálnymi dátami tzv. Kalkulačnú príručku a obrok môžeme mať oveľa reálnejšie ceny výkonov).

Iný príklad. Sľubujú, že každý bude mať nárok na doliečovacie alebo rehabilitačné služby. Problém však nie je v tom, že ľudia potrebujú mať na papieri, že na niečo majú nárok, ale to, že nám zúfalo chýbajú kapacity v rámci patričnej starostlivosti (napríklad u FBLR lekára čakáte minimálne niekoľko týždňov už dnes). Tie zázračne nevzniknú len preto, že to bude v zákone, ale len tým, že čo najviac otvoríme trh – áno aj pre súkromných poskytovateľov a nastavíme ho tak, aby vznikla konkurencia v tejto oblasti. Teda budeme dobre platiť a je jedno či štátnemu alebo súkromnému. Lebo potom to budú chcieť a môcť robiť všetci.

Skoro až zábavná pikoška na záver. Nefunguje nám Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Premenujme ho na orwellovsky znejúci Inštitút pre kvalitu a inovácie, oklieštime jeho právomoci a úradníci sa už postarajú o to, aby slovenské zdravotníctvo bolo kvalitné a inovatívne.

3. BOJ PROTI FANTÓMOVÉMU PROBLÉMU VYVLASTNÍ ŠTÁT
Kľúčovým bodom ich programu v zdravotníctve (a predpokladám, že aj kampane) je vyvlastnenie zdravotníckych zariadení alebo poisťovne patriacej tomu istému vlastníkovi cez zákaz krížového vlastníctva. Pre širšiu verejnosť to znie dobre, veď sa jedná najmä o Pentu. V skutočnosti to však žiadne problémy zdravotníctva nevyrieši a naopak to môže situáciu ešte výrazne zhoršiť. Prečo?

a) Riskujú dlhoročné súdne spory, ktoré nakoniec môžu vyjsť štát stovky miliónov EUR práve v prospech Penty. Tá sa už niekoľkokrát nechala počuť, že nemocnice nie sú pre nich zrovna ziskovou oblasťou, hľadala už aj zahraničných investorov, ale zatiaľ nepochodila. Práve Pente by teda tento plán mohol dokonca vyhovovať. Takto môžu mať po probléme a v prípadnej arbitráži (lebo v 21. storočí vyvlastniť súkromný majetok nie je asi v súlade s ničím) majú zárobok aj s úrokmi viac menej zaručený. Jedine, že by chceli od Penty nemocnice, alebo poisťovňu odkúpiť. Predpokladám, že cena nebude vôbec malá. A politici nemajú žiadne vlastné peniaze, len dane a odvody ľudí.

b) Znamená to, že PS/Spolu chce sprivatizovať štátne nemocnice alebo VšZP? Lebo najväčší krížový vlastník v slovenskom zdravotníctve je štát, ktorý má v podstate monopol a výsledky zažívame na vlastnej koži každý deň. Nehovoriac o tom, že svoje postavenie vlastníka a regulátora zneužíva štát neustále. V skutočnosti ponechajú všetko, čo zdravotníctvo sťahuje dolu – zadlžené nemocnice a stratovú poisťovňu štátu a navyše riskujú peniaze daňových poplatníkov, ktoré skončia v Pente bez toho, aby im Penta musela vrátiť niečo naspäť.

c) Dnes je situácia taká, že Penta je pevne etablovaná v slovenskom zdravotníctve. Štát nezasiahol, keď vznikala jej sieť nemocníc, ambulancií či lekární (Mimochodom, kde bol vtedy pán nový politik Beblavý?). Medzičasom tu preinvestujú skoro 500 miliónov eur a veľa občanov dnes využíva ich služby. Či sa nám to páči, alebo nie, zo stratových nemocníc spravili ziskové, dokážu objednať pacienta na termín, sú lídrom v inováciách, nárastom konkurencie zvyšujú ponuku pre pacienta, ale aj výšku platov v zdravotníctve.

Toto všetko mohol urobiť z rovnakých odvodov štát, pôsobí predsa v rovnakých podmienkach a navyše, sám je tvorca legislatívnych pravidiel, podľa ktorých musia hrať všetci hráči. Napriek tomu nebol toho menežersky schopný. Je preto otázkou, či by nejakými krokmi, ktoré by obmedzili krížové vlastníctvo, došlo k výraznému zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ autori majú tento názor a vedia ho podložiť faktami – sem s nimi. Veď zmluvné vzťahy medzi penťáckou poisťovňou a nemocnicami sú verejné a teda zvýhodňovať svoje zariadenia (skryte) nevedia tak či tak.

Ak je problém v prípadnej preferencii vlastných zariadení, dosť pomôže konkurencia a stratifikácia (tá im ale z programu tiež akosi vypadla).  Ak je problém zisk, je oveľa rozumnejšie ho limitovať splnením vopred daných kritérií a nastaviť pravidlá tak, aby platili pre všetkých rovnako. Aby sa liečiť a vyliečiť finančne oplácalo rovnako krajským, cirkevným, súkromným ale aj štátnym poskytovateľom a poisťovniam a aby neexistovali výkony, ktoré sa neoplatia robiť. Plus nastaviť povinnosti pre poisťovne v podobe konkrétneho jasného nároku pacienta aj s časovou dostupnosťou. Ak to nesplnia, nemôžu mať žiadny zisk. A ak to nesplnia dlhodobo, nemajú mať ani licenciu.

CHCE TO ODVAHU

Zopakujeme, čo sme napísali na začiatku. Zdravotnícky program PS/Spolu nie je zlý. Jeho hlavným problémom je, že v snahe nikoho nenaštvať kĺže po povrchu a vyhýba sa opatreniam, ktoré by boli nepopulárne. Je to aj pochopiteľné, vychádza pred voľbami a najmä kvôli voľbám.  My sme však dnes v stave, že slovenské zdravotníctvo potrebuje razantnú zmenu a nie ďalšie socialistické riešenia s progresívnou tvárou.

Ak sa budeme naďalej utešovať, že nám stačia kozmetické zmeny, nikam sa nepohneme. Zdravotnícky program SaS je preto omnoho odvážnejší a konkrétnejší, aj za cenu toho, že niektoré zmeny nebudú populárne. Na konci dňa však ide o veľa – hráme o tisícky zachránených životov a ľudských osudov. To je cena, za ktorú sa oplatí bojovať, vysvetľovať a trocha riskovať.

Janka Cigániková

Martin Barto