Dlhodobá starostlivosť je bez stratifikácie nezmyslom

Posledný týždeň sme o reforme nemocníc, tzv. stratifikácii, počuli viac ako dosť. Najdôležitejšie však je to, že zmena, ktorá mala konečne skvalitniť zdravotnú starostlivosť, neprešla vládou. Tí, ktorí čakali,…

že po dvanástich rokoch by bol Smer schopný konečne niečo spraviť pre slovenských pacientov, sa opäť mýlili.

Skutočne by to bol zázrak, keby očakávaná reforma nemocníc dostala od predstaviteľov strany Smer zelenú. Vyžaduje si to totiž konkrétnu politickú prácu a množstvo vysvetľovania. Nádej, že ministerka na okrasu, pardon zdravotníctva, Andrea Kalavská, dodatočne presvedčí poslancov parlamentu, je čisto iluzórna, pokiaľ nepresvedčí aspoň jedného poslanca, aby reformu predložil do parlamentu namiesto vlády. Večným odkladaním reformy až do obdobia, kedy prestáva platiť koaličná zmluva, sa Smeru úspešne podarilo zabrániť tomu, aby sa na Slovensku znížili opakované hospitalizácie, operácie o polovicu a odvrátiteľné úmrtia až o tretinu. To bol totiž cieľ reformy. Kým sa politici dohadujú, ľudia zbytočne umierajú. Preto by mal poslanec Fico prestať strašiť so zatváraním nemocníc a konečne viac počúvať odbornú verejnosť, v ktorej nastala vzácna zhoda na potrebe reformy.

Dlhodobá starostlivosť je bez stratifikácie bez šance
Málokto si však všimol ešte jednu závažnú vec. Stratifikácia síce prijatá nebola, vládou však prešiel návrh upravujúci dlhodobú starostlivosť. Každý, kto niekedy riešil problém s opaterou svojho blízkeho, napr. nevládneho starého rodiča, vie aký závažný problém je to dnes na Slovensku.
Žiaľ, Ministerstvo zdravotníctva predložilo návrh, ktorý je bez neprijatej stratifikácie v podstate nepoužiteľný. Obe témy sú totiž navzájom úzke prepojené. Prečo? Lebo bez reformy nemocničnej siete a reprofilácie niektorých oddelení nebude možné zmenu v dlhodobej starostlivosti aplikovať do praxe. Nebudeme mať dosť lôžok, ani personálu.

Štruktúra lôžok v nemocniciach totiž nie je pripravená na demografické zmeny v slovenskej populácii. Máme čoraz vyšší podiel starších, o ktorých sa musíme postarať, pritom v nemocniciach chýbajú lôžka zamerané na následnú a dlhodobú starostlivosť. Ešte viac ako chýbajúce lôžka nám chýba potrebný personál, hlavne sestry, ktoré by sa mohli o dlhodobo chorých postarať. To práve mala riešiť stratifikácia. Zmeniť niektoré oddelenia, ktoré robia príliš málo výkonov napr. na oddelenia zamerané na následnú a dlhodobú starostlivosť. Peniaze, personál a lôžka by sa tak posunuli tam, kde sú viac potrebné. Bez stratifikácie je akékoľvek riešenie dlhodobej starostlivosti úplne nepoužiteľné, veľmi drahé a zároveň neisté.

Stratifikácie bude, ale už bez Smeru
Napriek tomu, že sa ministerstvo zdravotníctva toto všetko vie, rozhodlo sa predložiť zákon o stratifikácii na rokovanie vlády, kde z neho bolo „vypreparované“ všetko, čo sa reformy týka. Táto bezcitná politická hra súčasnej koalície však neznamená, že problémom predídeme. Práve naopak. Situácia v slovenských nemocniciach sa bude naďalej zhoršovať a doplatíme na to všetci. Treba byť vďačný analytikom, ktorí sa niekoľko rokov snažili vytvoriť čo najlepší návrh zákona. Stratifikácie nie je mŕtva, len musí prečkať vládu Smeru. Za nás môžeme garantovať, že ak bude mať zdravotníctvo po voľbách v rukách SaS, tak ich práca nebola zbytočná. Zdravotníctvo začneme naozaj ozdravovať.

Týchto 10 firiem si rozdelilo väčšinu peňazí zo zdravotníckych tendrov

Všetci to podvedome tušia. Slovenské zdravotníctvo je deravé a peniaze z neho odtekajú bez toho, aby pacienti za svoje odvody dostali tak kvalitnú starostlivosť, ako by mohli. Dôvodov je množstvo, …

ale jedným z nich je určite netransparentnosť zdravotníctva.  Každé nahliadnutie za oponu zdravotníckych obchodov je preto vítané a odhaľuje, kto skutočne profituje na pacientoch.

10 firiem má 2/3 zdravotníckych tendrov za 1,3 miliardy

Nedávna analýza verejných zákaziek na webe UVOstat.sk je toho skvelým príkladom. Jej záverom bolo, že až 60% z hodnoty zákaziek na zdravotnícky tovar a služby si rozdelilo 10 (1,5 %) spomedzi 638 firiem. Áno, vidíte dobre, 10 firiem vyhralo takmer dve tretiny z tendrov v zdravotníctve. Prišli si tak od roku 2014 1,3 miliardy EUR, alebo inak – tisíctristo miliónov EUR.

Ako ďalej portál uvádza, jeden z hlavných dôvodov tejto dominancie je chýbajúca konkurencia, keďže viac ako 40 % súťaží prebehlo tak, že sa ich zúčastnila iba jedna firma, teda mala víťaza známeho už vopred. Celkový priemer na jedno obstarávanie bol dvaja súťažiaci, čo je pri celkovom počte možných dodávateľov hrozivo nízke číslo. Samotný objem vyhratých zákaziek tak môže byť zrkadlom chýbajúcej ponuku v požadovanej kvalite. Môže, ale nemusí…

Kauza CT im neublížila
Pamätáte sa ešte na kauzu predraženého CT v nemocnici v Piešťanoch? Stála za ňou firma Medical Group SK, spájaná aj s Pavlom Paškom za Smer. Kto by si myslel, že po tomto škandále a nehoráznej zlodejine si táto firma v slovenskom zdravotníctve ani neškrtne, tak sa veľmi mýlil. Žijeme totiž v krajine, v ktorej už 12 rokov vládne práve Smer a tu sa zlodejstvá naopak odmeňujú.

Medical Group je stále suverénne najúspešnejšou firmou z pohľadu objemu získaných zákaziek. Zvíťazila až v 340 súťažiach a uzavrela zmluvy zo štátom za viac ako 330 miliónov eur. Neskĺznem do zjednodušení, aby som tvrdila, že každá jedna zo zákaziek bola nevýhodná alebo sa na nej niekto nabalil. Len považujem za symbolické, že firma známa z najväčšej zdravotníckej kauzy za posledných 10 rokov a prepojením na vládnych politikov je stále najúspešnejšou v celom zdravotníctve.

Recept na zmenu je zložitejší
Žiaľ, problém s odtekaním peňazí zo slovenského zdravotníctva je zložitejší ako je len korupcia či klientelizmus. Očividné zlodejiny treba vyšetriť a vinníkov odpíliť od štátnych peňazí. Iba to však stačiť nebude. Hlavným problémom zdravotníctva je nehorázne plytvanie a nesystémovosť.

Napríklad lieky, na ktorých nákup stále dávame zbytočne vysoké sumy. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími výdajmi na lieky v rámci Európskej únie. Lieky tvorili 26% z celkových výdavkov na slovenské zdravotníctvo (v roku 2016), pričom priemer EÚ je len 18%. Primárnym dôvodom tohto stavu je však ich príliš vysoká spotreba. Slovensko má najvyššiu spotrebu liekov na predpis zo všetkých krajín OECD. Máme kategorizované lieky, ktoré by kategorizované byť nemali. Zároveň sa však množstvo našich pacientov nevie dostať k liečbe, ktorú potrebuje. Nekompetentná lieková politika tejto vlády situáciu ešte zhoršuje.

Podobne sme na tom v oblastí riadenia nemocníc, personálnej politiky, fiškálnej politiky, kolabuje nám ambulantná sféra, máme najviac zbytočných úmrtí v rámci OECD pri úrovni našich výdavkov na zdravotníctvo.

Na takéto systémové problémy neexistujú žiadne jednoduché alebo bezbolestné riešenia. Ak vám nejaký politik bude tvrdiť, že stačí prestať kradnúť a hotovo, tak buď klame alebo nechápe zdravotníctvu. Jedinou cestou je mať kvalitne pripravený program reformných opatrení a politickú odvahu pohnúť slovenské zdravotníctvo vpred. My v SaS sme pripravení v oboch oblastiach.

Prepáčte, že nebažím po krvi zdravotníkov, pán minister Gál

Vraj nesolidárne kritizujem pomoc rodičom, ktorým zomreli deti. Napísal okrem iných hlúpostí minister Gál v tomto príspevku, z ktorého nejaké spriaznené médium urobilo hneď dva články. Tak sa teda pozrime, či skutočne ide o pomoc,

alebo získavate politické body na ťažkých osudoch a právnom paškvile, ktorý nezabráni ďalším zbytočným úmrtiam.

NEVKLADAJTE MI DO ÚST, ČO SOM NEPOVEDALA

Bavíme sa o ťažkých, šialených prípadoch, kde rodičia chybou zdravotníkov prišli o svojich blízkych. Následne sa títo zdravotníci snažili zahladiť stopy po svojom konaní napríklad bielením dokumentácie. Nikdy som neobhajovala žiadne pochybenie zdravotníkov, práve naopak. Dokážem samozrejme pochopiť pocity každého, kto prišiel o niekoho blízkeho, dokážem pochopiť aj jeho bolesť, hnev a snahu veci zmeniť tak, aby sa niečo podobné už nikdy nikomu nestalo. Musím ale mať aj istý stupeň profesionálneho nadhľadu.

Čísla hovoria jasne, a často na to poukazujem. Slovenským zdravotníkom zomiera oveľa viac ľudí ako by muselo, viac ako v iných krajinách s podobnou mierou výdavkov. Môžeme diskutovať, či je hlavnou príčinou investičný dlh a hrôzostrašné materiálno-technické vybavenie, stav nemocníc, nedostupnosť modernej liečby, nízke počty zdravotníkov na priveľa pacientov, nízke ohodnotenie, alebo frustrácia a vplyv prostredia, kde ak sa snažíte, tak ste divní. Je to proste celé zle. Za tento stav sú jednoznačne zodpovední parťáci pána ministra v tejto vláde, ktorí majú zdravotníctvo v rukách 12 rokov a dnes aj on sám.

NEVYUŽÍVA SA ANI TO, ČO JE UŽ DNES PLATNÉ
Trestný zákon má za 15 rokov svojej existencie už viac novelizácií, ako ten predošlý z roku 1961 za celú svoju dobu existencie. Mnohé novelizácie boli vyslovene kazuistické, bez podrobnejšieho odôvodnenia. Trestné právo by ale malo byť posledným využiteľným prostriedkom. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa napríklad ignoruje to, že pacient alebo zdravotnícky pracovník by mali byť účastníkmi správneho konania na ÚDZS. Tak by mohli uplatniť svoje práva omnoho efektívnejšie a včas.

Nie každé protiprávne konanie musí byť kriminalizované. Často by postačovala forma priestupku či správneho deliktu s možnosťou udeliť sankciu. To je aj prípad zdravotnej dokumentácie. Prílišná regulácia môže totiž pôsobiť demotivujúco a môže v konečnom dôsledku viesť k tomu, že nás nebude mať kto liečiť. Falšovanie či pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie bolo možné stíhať už v minulosti, napríklad ako niektorý z trestných činov podvodu, alebo trestný čin poškodzovania cudzích práv.

NEJASNOSTI
Na základe konzultácie s odborníkmi som skeptická, čo sa týka možnosti uplatniť narýchlo prijatú novú skutkovú podstatu. Zdravotný stav sa v čase mení a dokazovať, aký ho mal príslušný pacient v danom čase bude spätne veľmi problematické. A to nehovorím o tom, že napríklad posudzovanie zobrazovacích metód je do istej miery subjektívne a dvaja lekári ich môžu posúdiť odlišne. Ak budeme mať dva odlišné popisy, kľudne sa môže začať trestné stíhanie, lebo tu bude dôvodné podozrenie z falšovania a pozmeňovania zdravotnej dokumentácie. To isté platí aj pre prípadnú opravu v zápise v zdravotnej dokumentácii. Vzhľadom na skutočnosť, že tu v každom prípade bude potrebné znalecké dokazovanie, ide o veľmi „drahú“ skutkovú podstatu.

Navyše je tu aj elektronizácia zdravotníctva, ktorá fakticky falšovanie a pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie vylučuje.

TOTO NIE JE SKUTOČNÁ POMOC

Ak sme prijali túto zmenu zákona, čo keby sme prijali aj takú kde napíšeme, že zdravotníci nemôžu kradnúť, alebo že nemôžu zámerne nikoho zavraždiť. Je to síce napísané v inej časti trestného zákona, ale zasa, určite by s tým všetci súhlasili a v nevedomosti by boli ešte aj vďační predkladateľovi. Akurát, že zdravotníci su každý deň jednou nohou v base a netreba im to nezmyselne násobiť. Aspoň nie tam, kde už je raz trest možný. Je to krásny svet, kde netreba robiť nič (kšefty s pozemkami sa nerátajú) a užívať si priazeň vlastných obetí. Stačí mať chrbtovú kosť prijímať vďaku a priazeň od rodičov, ktorí prišli o vlastné deti vďaka systému, ktorého ste nie len spolutvorcom, ale robíte všetko preto, aby sa čo najdlhšie udržal a prehlboval.

CESTA JE ZLOŽITEJŠIA, ALE EXISTUJE

Ak chceme skutočne vyriešiť problém so zbytočnými úmrtiami a v čo najväčšej miere zamedziť pochybeniam zdravotníkov, je okrem prísneho dozoru potrebné aj vytvoriť prostredie, kde ich bude chcieť pracovať dostatok a ich zamestnávateľ si bude môcť dovoliť vyberať si. Prostredie, kde budú mať funkčnú modernú techniku, kde nebudú prepracovaní, apatickí, vyhoretí, kde budú mať možnosť osobne rásť vo svojom obore. Do takýchto podmienok budú prichádzať aj noví absolventi, navyše v ňom aj zostanú a budú ho vylepšovať.

Pacientom je potrebné umožniť zdravotníkov hodnotiť (čo by malo mať priamo vplyv na ich finančné ohodnotenie), mali by mať svojho ombudsmana, na ktorého sa vedia obrátiť a funkčný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UDZS). V prípade konania na UDZS by mali byť pacienti (prípadne ich príbuzní) účastníkmi konania s právom dokladať dôkazy, napríklad aj posudky vypracované lekárom, ktorého si oni vyberú. V prípade, ak UDZS rozhodne o nesprávnom postupe zdravotníkov, nemali by poškodení platiť poplatky v prípadnom súdnom konaní. Štát by im mal poskytnúť informácie o tom, aké kroky môžu urobiť a nie snažiť sa im brániť pri uplatňovaní svojich práv.

Existuje množstvo ďalších opatrení, ktorým sa podrobne venujeme v našej reforme zdravotníctva a ktoré reálne zlepšia podmienky v ňom. Áno je to zložitejšia cesta, ale je poctivá a najmä – skutočne rieši príčinu, nie následok. A už vôbec nie je bezcitným vypočítavým politickým ťahom bez reálneho prínosu.

TAK EŠTE RAZ
Rozumiem utrpeniu rodičov, ktorí prišli o deti, veď som sama matkou dvoch detí. Rozumiem aj ich hnevu a volaniu po zodpovednosti. Čo ale v tomto prípade vyčítam pánovi ministrovi Gálovi a vedeniu zdravotníckeho rezortu je, že miesto, aby tlačili na uzákonenie skutočných riešení a skvalitnenie pracovného prostredia zdravotníkov, aby dbali na vymáhanie už dnes platných pravidiel, miesto toho si robia politickú kampaň na strašných osudoch, na ktorých sa za celé tie roky pričinili. A ešte navyše im ako riešenie na obrovskú ranu ponúknu trápnu náplasť.

Pán minister Gál, my v SaS nebažíme po krvi, ale po riešeniach.