O mne

Svojím narodením 15. septembra 1983 som predbehla Nežnú revolúciu aj samostatnosť Slovenskej republiky. Aj keď život v Bratislave mi ukázal viacero tvárí, nežne revolučnou a zásadovou som zostala dodnes. Samostatnosť a osobitosť v presadzovaní cieľov a myšlienok, v ktoré verím, som preniesla v tom najlepšom zmysle slova do životných postojov k práci, k ľuďom. Vybudovať sieť jaslí a škôlok, bez kapitálu za obdobie 4 rokov nie je náhoda, ale práca, schopnosti, odriekanie a pevná vôľa.

Želám si krajší svet, spravodlivejší, aby sa mamon, pokrytectvo dostávali z hlavnej na vedľajšiu koľaj. Snažím sa už dnes prispieť svojou troškou k takémuto svetu. V roku 2004 som s vyznamenaním ukončila stredoškolské štúdium a odišla pracovať do Írska . Tam po prvýkrát zisťujem, že sa viem postarať sama o seba. Pracujem v niekoľkých zamestnaniach súčasne a zdokonaľujem sa v angličtine. Život v inej krajine je ale nepríjemne cudzí a veľmi mi chýba domov. Keď sa v roku 2006 vraciam na Slovensko, začínam nový život, v novom domove, s vlastnou rodinou. Po narodení syna Nikolasa sa plne venujem svojej rodine a štúdiu. Nechcem však vychovávať syna v blízkosti neslávne známeho bratislavského ,,Pentagónu´´. Sťahujem sa a zisťujem, akú ťarchu na rodinný rozpočet môže mať hypotéka. Od roku 2007 pracujem ako obchodný zástupca v Slovenskej legálnej metrológii a odolávam šialenej byrokracii bývalého štátneho podniku. Cenné vedomosti o fungovaní sveta peňazí získavam v roku 2008 ako finančný poradca v Tatra banke. Po narodení druhého syna Tomáška v roku 2008 hľadám cestu, ako spojiť rodinu s prácou. Odchádzam z bankovníctva, ktoré ma baví a začínam mu rozumieť. Po roku na materskej dovolenke otváram prvú pobočku centra HAPPY a od roku 2009 súčasne s podnikaním aj študujem na VŠ ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. O tri roky neskôr mám za sebou prvý stupeň vysokoškolského štúdia s vyznamenaním. Vstupujem do politiky - zatiaľ skôr do jej predsiene ako členka SaS. V roku 2012 a 2013 otváram ďalšie pobočky centier HAPPY a spoločne so šikovnými a srdečnými vychovávateľkami zľahčujeme a skrášľujeme každodennú realitu detí a rodín v našej starostlivosti.

Som bežný človek ako vy, nemala som nikdy priateľov na ,,lepších miestach´´, ani majetných rodičov. Svoj život i život mojich detí, držím len vo svojich rukách vďaka svojej každodennej poctivej práci. Chcem zostať dobrou mamou, byť férovou a spoľahlivou političkou, zachovať si duševné zdravie a čisté srdce. Verím, že tak ako som v mladosti odolala nástrahám prostredia, v ktorom som vyrastala, dokážem dnes skúsenejšia a rozumnejšia odolať nástrahám sveta politiky.Som optimistickým človekom s množstvom energie a chuťou stáť na strane ľudí, ktorí veria, že bojovať s korupciou a neprávosťami páchanými na bežných ľuďoch v tomto meste, v tejto krajine sa stále oplatí.

"Zasraní komunisti" nadáva pokladník, ktorý mal byť zákazom predaja ochránený

Práve som sa vrátila z obchodu. Vravím si, ako mnohí z nás, že musím pred zajtrajším voľnom zásobiť domácnosť čerstvým pečivom, zeleninou a vajcami.

Chcela som aj kura a zemiaky, nech majú decká a drahý čo jesť. Priateľ by si nakúpil aj sám, len nemá kedy. Robí od pondelka do piatku, od 9 do 23 hod. V nedeľu si na stredu nakupovať nechcel.

 

VÝLET DO NEZNÁMA

Tak som sa vybrala... Bola som v štyroch obchodoch. Veľkých aj malých. Nič. Regále total vybrakované. Ani jeden rožok, chlieb, na reďkovku a mladú cibuľku môžem zabudnúť rovnako, ako na kura, alebo zemiaky. Vidím mlieko a vajcia! Yes! Utekám rýchlo uchmatnúť z posledných kúskov. Celý deň palacinky. Deti budú happy, drahý spácha asi rituálnu samovraždu.

Idem k pokladni. Dívam sa okolo seba a neverím. Toto som v živote nezažila. Pomedzi vybrakované regále pobehujú zúfalí ľudia, frflú a zazerajú. Sem tam sa do seba aj pustia. Všetci nervózni. Naraz vidím, že pán, ktorý má na starosť pekáreň vytláča taký vysoký regál. S nádejou zrýchlim krok. Aha! Bagety! A nejaký čudný, zrejme zbytočne predražený chlieb. Nevadí.

 

WILLISOVKA V PEKÁRNI

Rovnako ako ďalších 10 okoloidúcich siaham medzi vrelé platne regálu a skúšam vytiahnuť horúce pečivo. Dotýkam sa ho nechtami, brušká prstov aj tak dopálené. Ale nemôžem to vzdať, lebo budem musieť ísť do ďalšieho preplneného obchodu, alebo čakať desiatky minút na novú várku, ktorá bude rovnako vrelá. Takže nič. Bojujem! Myslím na spokojné brušká svojich chlapcov. V pozadí kričí nejaký pán: "Počkajte! Počkajte! Je to horúce! Popálite sa!"... No nehovor Einstein. Nikto si ho nevšíma. Ľudí je oveľa viac ako pečiva. Keď sa dostávam z davu s troma ulovenými bagetami, cítim sa ako Bruce Willis. Super. Mám to za sebou. Nákup trvajúci 42 minút za 12 Eur. Viac nemali. Idem zaplatiť.

(Janka Cigániková)

STRATÉGIA NEVYHNUTNÁ

Hop! Všetky pokladne otvorené, rady dlhé niekoľko metrov a každý má podobný mikronákup ako ja. Začnem ich obiehať zľava. Zazerajú na mňa, čo to robím. Niekde v prvej tretine rady stretávam svojich synov, ktorých som tam postavila hneď, ako sme vošli do obchodu. Trošku sa obávam, že mi dá niekto po hube. Nakoniec tolerujú, že chlapci si to odstáli a neposielajú nás na nekonečný koniec rady. Začínam mať pocit, že hrám stratégiu. V tých som bola dobrá :)

O necelých 7 minúť platím. Wueeeey!!! Pokladník ma tuším fakt nenávidí. Aj všetkých ostatných. Prihovorím sa mu vľúdne, že o chvíľu má potom a zaželám mu, aby mu to rýchlo ubehlo. Úprimne s ním súcitím. Pozrie na mňa a odvrkne: "Načo bolo toto komu dobré? Zasraní komunisti! Chcú ma ochrániť, aby som cez sviatok nepracoval, tak mi bez príplatku urobia deň predtým zo života peklo, aby som ďalší deň mohol sedieť zadarmo doma. Super! A mne bude chýbať na účty lebo idioti čo netušia čo je to nedostatok peňazí chcú byť sociálni!"

"Presne!" rozčúli sa pani v rokoch stojaca za mnou. "Kto sa im o to prosil? Nič poriadne neurobia, len človeka okrádajú a buzerujú. Tí, čo volia Fica, Kaliňáka a týchto všetkých zlodejských babrákov by mali vrátiť občianske."

 

TAKÉ AKO TERAZ

Snažím sa zakryť znak Národnej rady na dokladoch, v ktorých mám peniaze. Pociťujem sprostredkovanú hanbu. Rada by som im vysvetlila, že ja som hlasovala proti tomuto stupídnemu obmedzujúcemu návrhu s presvedčením, že ak ľudia nechcú cez sviatok pracovať alebo nakupovať, nech tak nerobia, A ak chcú nech robia. A ak sa im nepáči kde robia nech zmenia prácu, kvalifikáciu. A ak ich práva porušuje ich zamestnávateľ, nech sa súdia. Nechápem prečo my politici musíme kvôli niekoľkým jedincom obmedzovať celú spoločnosť. Prečo sa do všetkého musia politici miešať?

Ale nepoviem nič. Rýchlo šupnem doklady do vačku a ženiem deti pred sebou. Nech už sme preč. Vychádzam z parkoviska ešte niekoľko minút, počas ktorých vediem s chlapcami debatu o tom, aký bol komunizmus. Diskusia končí ich konštatovaním: "To je ako teraz."

NIč, neva. Keď vyrastú, už si týchto babrákov snáď nebudú pamätať a zákazy, príkazy, podozrenia a obmedzenia vystrieda sloboda a dôvera. Teším sa na také časy :)

 

Šetril si? Tak ti treba.

Šetril si? Tak ti treba.

Ministri Drucker a Kažimír ohlásili minulý týždeň štvrté oddĺženie zdravotníctva. Ono je v skutočnosti piate, ale načo to počítať? Aj tak nebude posledné.

ZOPÁR FICOVÝCH HODINIEK

585 miliónov eur – to je kumulovaná strata štátnych nemocníc za 5 rokov vlády Smeru. Také číslo si človek nedokáže normálne ani predstaviť. Za tie peniaze by sa dali opraviť či postaviť všetky krajské nemocnice. Alebo sestry by mohli mať po dobu piatich rokov každý mesiac o 230 eur vyššiu mzdu. 

Takto si ich užíva niekto iný. Paškovci – on, jeho blízki a ľudia jeho krvnej skupiny. Tí riaditelia, primári, vrchné sestry, ktorí si pozorne sledovali náklady, optimalizovali procesy, efektívne riadili, a samozrejme, nekradli, odídu z tohto oddlženia opäť raz ako hlupáci. 

 

KONIEC BEZ KONCA

Po prvý raz sa oddlžovalo za prvej Dzurindovej vlády. Z predaja Slovenských telekomunikácií sa v niekoľkých tranžiach dostalo do zdravotníctva asi 12 miliárd korún. Vtedy sa veľmi nekontrolovalo, kam išli.

Za Zajaca sa do zdravotníctva nalialo 19 miliárd, s prísľubom, že to je už naposledy.  Nemocnice ani poisťovne sa už nemali zadlžovať, lebo sa mali stať akciovými spoločnosťami. Mimochodom, Pavol Paška vtedy dostal peniaze medzi prvými.

Smer však transformáciu nemocníc zrušil, riaditeľské posty po voľbách 2006 obsadili paškovci, a na konci roku 2008 bolo treba znovu peniaze. 130 miliónov eur návratnej výpomoci bolo podmienených vypracovaním ozdravných plánov. Ale to bola len formalita, ktorú nikto nebral vážne – žiadna nemocnica predsa nemala v úmysle niečo naozaj zmeniť. 

Za Radičovej vlády sa pripravovalo ďalšie posledné oddlženie. Minulo sa na to niečo vyše 300 miliónov eur. Garanciou poslednosti mala byť opäť transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Štrajkujúci lekári si však na jeseň 2011 – s parlamentnou podporou Smeru – vydobyli zrušenie transformácie. Paškovci plne ovládli zdravotníctvo po voľbách 2012. A za päť rokov nám poriadne pustili žilou. Stovky miliónov chýbajú v štátnych nemocniciach, stovky vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Kde sú? K pacientom sa rozhodne nedostali – to potvrdí asi každý, kto sa dostal do kontaktu so zdravotníctvom.

 

DÉJA VU

Drucker s Kažimírom tvrdia, že od nemocníc budú žiadať ozdravné plány. Déja vu. Odpočet plnenia bude dávno po ďalších voľbách, a to teda znamená, že sa nič nezmení. Tempo rastu dlhu, teda asi 80-100 miliónov eur ročne, sa nemá prečo meniť.

Paškovcom takýto systém nezodpovedného hospodárenia vyhovuje. Umožňuje im vyciciavať systém a zároveň sa pred pacientami hrať na ochrancu ich práv.

Účet za Pašku sa preto týmto oddlžením nekončí.

 

O vaše dieťa sa budú starať naštvané, nevzdelané a zle ohodnotené sestry

O vaše dieťa sa budú starať naštvané, nevzdelané a zle ohodnotené sestry

Pred nedávnom som dala sestrám verejný záväzok, že s nimi budem za parlament komunikovať, lebo je to tam samý lekár vo výbore a tí sa teda nepretrhnú. Akonáhle som tak spravila, začal sa výbor stretávať bez mojej prítomnosti. 

TELEFONÁT S PREDSEDOM ZDRAVOTNÍCKEHO VÝBORU ŠTEFANOM ZELNÍKOM (SNS):

Ja: Zdravím vás pán Zelník, asi viete prečo vám volám...

Zelník: Nie

Ja: Chcem sa spýtať na ten výbor, čo sa dnes odohral za zatvorenými dverami a týkal sa vzdelávania sestier. Prečo som naň ako členka výboru nedostala pozvánku a vôbec ste ma o ňom neinformovali?

Zelnik: Skončil parlament a ja som sa rozhodol, že zvolám iba podpredsedov, aby tam bolo nejaké zastúpenie. 

Ja: Ale veď na poslednom výbore som vám vysvetľovala, že som so sestrami v kontakte a že s nimi chcem komunikovať, čo výbor a parlament plánuje. Chcela som aby boli aj ony vypočuté, ale tolerovala som vašu argumentáciu, že ich tam nechcete, kým ešte nič nie je dohodnuté (aj keď stále nechápem, prečo by nemali byť pri zrode dohody). Sľúbili ste mi, a mám k tomu mail, aj video, že k sestrám zasadne pracovná skupina, ktorej som vraj členom. Vznikla vraj keď som bola PN ale aj tak sme vraj členmi všetci.  Na prvé stretnutie som pozvánku dostala, ale bolo zrušené s oznamom, že o ďalšom budem informovaná. A potom spravíte takýto podraz?

https://u.smedata.sk/blog/article/9/45/458119/458119_article_photo_posledny-mail-zo-zdravotnickeho-vyboru-nr-sr.png?r=27b3a

Posledný mail zo Zdravotníckeho výboru NR SR (Janka Cigániková)

Zelník: Ja nie som povinný vás informovať. 

Ja: To nemusíte, ale potom vám ťažko veriť tú úprimnosť.

Zelník: Nemusíte mi veriť. 

Ja: Dobre, zariadim sa podľa toho. Dovidenia. 

 

FASA CHLAPÍK V SNS? ALE NO TAK...

Doteraz som si myslela, aký je ten Zelník fasa, že len chudák skončil nejak omylom v zlej strane. Viacerí mi vraveli, pozor na neho, je to jeden had...

Čo je prosím vás na tom také zlé pozvať k diskusii aj jednu kompetentnú sestru? Veď ich sa tie zmeny priamo týkajú. A tým aj nás všetkých. Vďaka zmenám o ktorých v parlamente rozhodneme, sa o naše deti, našich rodičov a priateľov v nemocnici, bude starať naštvaná, frustrovaná alebo spokojná sestra, docenená alebo nedocenená, ochotná a vzdelaná, alebo neochotná a nevzdelaná, unavená, vyčerpaná alebo plná energie a nadšenia pre svoju prácu. To vám to stojí za to zavrieť výbor aj pred jeho členmi?

 

O VÁS BEZ VÁS

Ako by sa vám vážení doktori v parlamente páčilo, keby bol parlament plný sestier, ktoré by o vás rozhodovali? O vašich pracovných podmienkach, vzdelaní, aj o vašom plate, zatiaľ čo same by si platy zvýšili, ako sa to podarilo vám? Chceli by ste s nimi diskutovať, ale povedali by Vám nie, je to príliš komplikované, keď sa musíme baviť aj s vami. A proste by vám nadiktovali, ako bude váš život vyzerať. Prečo ich odmietate vypočuť? Možno nie sú také priebojné ako vy, vážení kolegovia, ale je medzi nimi väčšina neskutočne ľudských a trpezlivých bytostí, ktoré sa starajú o naše rodiny a na rozdiel od vás, kolegovia, nikto ich nemôže podozrievať, že to robia kvôli peniazom. To si nezaslúžia úctu? Nezaslúžia si férové jednanie? Nezaslúžia si obyčajnú ľudskosť? Veď ja nevravím, že všetko čo povedia hneď spravme. Ja len vravím - vypočujme ich a komunikujme s nimi.

A ak už nie kvôli nim, prečo aspoň mne, ako členke Zdravotníckeho výboru nedoprajete argumentačnú diskusiu, o ktorú vás žiadam, aby som porozumela aj druhej strane? Ja totiž potrebujem počuť vždy obe strany.Tak strašne sa bojíte verejnej kontroly? Tak strašne sa bojíte komunikácie so sestrami? 

 

KARMA JE ZDARMA

Aby sa vám to, páni doktori sediaci v parlamente, nevrátilo, lebo ani vy, ani vaše rodiny nezomriete zdraví.  Budú sa o vás starať tie sestry, s ktorými teraz jednáte ako s handrami.

Vaše správanie pán predseda Zdravotníckeho výboru je jednanie namysleného chlapa, ktorému honor stúpol do hlavy. Vlastne nie chlapa, lebo chlap drží slovo.

 

Volám sa Janka Cigániková, som členkou Zdravotníckeho tímu SaS a spolu s kolegami bojujeme v parlamente za to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Na Facebooku ma môžete sledovať TU a na Instagrame TU.

Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť. Ďakujem.

Materiály zo zastupiteľstva

Pravidelne zverejňujem materiály zo stastupiteľstva, tak ako som to pred voľbami i sľúbila. Riadenie úradu kontrolujme všetci.

Blog

Prečítajte si o mojej práci, o mne a o všetkom čo snažim robiť v živote pre seba a pre Vás.